chapter 2 साधनपादः sādhanapādaḥ
२.१ तपःस्वाध्यायेश्वरप्रणिधानानि क्रियायोगः ।
tapaḥsvādhyāyeśvarapraṇidhānāni kriyāyogaḥ
२.२ समाधिभावनार्थः क्लेशतनूकरणार्थश्च ।
samādhibhāvanārthaḥ kleśatanūkaraṇārthaśca
२.३ अविद्यास्मितारागद्वेषाभिनिवेशाः क्लेशाः ।
avidyāsmitārāgadveṣābhiniveśāḥ kleśāḥ
२.४ अविद्या क्षेत्रमुत्तरेषां प्रसुप्ततनुविच्छिन्नोदाराणाम् ।
avidyā kṣetramuttareṣāṁ prasuptatanuvicchinnodārāṇām
२.५ अनित्याशुचिदुःखानात्मसु नित्यशुचिसुखात्मख्यातिरविद्या ।
anityāśuciduḥkhānātmasu nityaśucisukhātmakhyātiravidyā
२.६ दृग्दर्शनशक्त्योरेकात्मतेवास्मिता ।
dṛgdarśanaśaktyorekātmatevāsmitā
२.७ सुखानुशयी रागः ।
sukhānuśayī rāgaḥ
२.८ दुःखानुशयी द्वेषः ।
duḥkhānuśayī dveṣaḥ
२.९ स्वरसवाही विदुषोऽपि समारूढोऽभिनिवेशः ।
svarasavāhī viduṣo ̍ pi samārūḍho ̍ bhiniveśaḥ
२.१० ते प्रतिप्रसवहेयाः सूक्ष्माः ।
te pratiprasavaheyāḥ sūkṣmāḥ
२.११ ध्यानहेयास्तद्वृत्तयः ।
dhyānaheyāstadvṛttayaḥ
२.१२ क्लेशमूलः कर्माशयो दृष्टादृष्टजन्मवेदनीयः ।
kleśamūlaḥ karmāśayo dṛṣṭādṛṣṭajanmavedanīyaḥ
२.१३ सति मूले तद्विपाको जात्यायुर्भोगाः ।
sati mūle tadvipāko jātyāyurbhogāḥ
२.१४ ते ह्लादपरितापफलाः पुण्यापुण्यहेतुत्वात् ।
te hlādaparitāpaphalāḥ puṇyāpuṇyahetutvāt
२.१५ परिणामतापसंस्कारदुःखैर्गुणवृत्तिविरोधाच्च दुःखमेव सर्वं विवेकिनः ।
pariṇāmatāpasaṁskāraduḥkhairguṇavṛttivirodhācca duḥkhameva sarvaṁ vivekinaḥ
२.१६ हेयं दुःखमनागतम् ।
heyaṁ duḥkhamanāgatam
२.१७ द्रष्टृदृश्ययोः संयोगो हेयहेतुः ।
draṣṭṛdṛśyayoḥ saṁyogo heyahetuḥ
२.१८ प्रकाशक्रियास्थितिशीलं भूतेन्द्रियात्मकं भोगापवर्गार्थं दृश्यम् ।
prakāśakriyāsthitiśīlaṁ bhūtendriyātmakaṁ bhogāpavargārthaṁ dṛśyam
२.१९ विशेषाविशेषलिङ्गमात्रालिङ्गानि गुणपर्वाणि ।
viśeṣāviśeṣaliṅgamātrāliṅgāni guṇaparvāṇi
२.२० द्रष्टा दृशिमात्रः शुद्धोऽपि प्रत्ययानुपश्यः
draṣṭā dṛśimātraḥ śuddho ̍ pi pratyayānupaśyaḥ
२.२१ तदर्थ एव दृश्यस्यात्मा ।
tadartha eva dṛśyasyātmā
२.२२ कृतार्थं प्रति नष्टमप्यनष्टं तदन्यसाधारणत्वात् ।
kṛtārthaṁ prati naṣṭamapyanaṣṭaṁ tadanyasādhāraṇatvāt
२.२३ स्वस्वामिशक्त्योः स्वरूपोपलब्धिहेतुः संयोगः ।
svasvāmiśaktyoḥ svarūpopalabdhihetuḥ saṁyogaḥ
२.२४ तस्य हेतुरविद्या ।
tasya heturavidyā
२.२५ तदभावात्संयोगाभावो हानं तद्दृशेः कैवल्यम् ।
tadabhāvātsaṁyogābhāvo hānaṁ taddṛśeḥ kaivalyam
२.२६ विवेकख्यातिरविप्लवा हानोपायः ।
vivekakhyātiraviplavā hānopāyaḥ
२.२७ तस्य सप्तधा प्रान्तभूमिः प्रज्ञा ।
tasya saptadhā prāntabhūmiḥ prajñā
२.२८ योगाङ्गानुष्ठानादशुद्धिक्षये ज्ञानदीप्तिराविवेकख्यातेः ।
yogāṅgānuṣṭhānādaśuddhikṣaye jñānadīptirāvivekakhyāteḥ
२.२९ यमनियमासनप्राणायामप्रत्याहारधारणाध्यानसमाधयोऽष्टावङ्गानि ।
yamaniyamāsanaprāṇāyāmapratyāhāradhāraṇādhyānasamādhayo ̍ ṣṭāvaṅgāni
२.३० अहिंसासत्यास्तेयब्रह्मचर्यापरिग्रहा यमाः ।
ahiṁsāsatyāsteyabrahmacaryāparigrahā yamāḥ
२.३१ जातिदेशकालसमयानवच्छिन्नाः सार्वभौमा महाव्रतम् ।
jātideśakālasamayānavacchinnāḥ sārvabhaumā mahāvratam
२.३२ शौचसंतोषतपःस्वाध्यायेश्वरप्रणिधानानि नियमाः ।
śaucasaṁtoṣatapaḥsvādhyāyeśvarapraṇidhānāni niyamāḥ
२.३३ वितर्कबाधने प्रतिपक्षभावनम् ।
vitarkabādhane pratipakṣabhāvanam
२.३४ वितर्का हिंसादयः कृतकारितानुमोदिता लोभक्रोधमोहपूर्वका मृदुमध्याधिमात्रा दुःखाज्ञानानन्तफला इति प्रतिपक्षभावनम् ।
vitarkā hiṁsādayaḥ kṛtakāritānumoditā lobhakrodhamohapūrvakā mṛdumadhyādhimātrā duḥkhājñānānantaphalā iti pratipakṣabhāvanam
२.३५ अहिंसाप्रतिष्ठायां तत्सन्निधौ वैरत्यागः ।
ahiṁsāpratiṣṭhāyāṁ tatsannidhau vairatyāgaḥ
२.३६ सत्यप्रतिष्ठायां क्रियाफलाश्रयत्वम् ।
satyapratiṣṭhāyāṁ kriyāphalāśrayatvam
२.३७ अस्तेयप्रतिष्ठायां सर्वरत्नोपस्थानम् ।
asteyapratiṣṭhāyāṁ sarvaratnopasthānam
२.३८ ब्रह्मचर्यप्रतिष्ठायां वीर्यलाभः ।
brahmacaryapratiṣṭhāyāṁ vīryalābhaḥ
२.३९ अपरिग्रहस्थैर्ये जन्मकथंतासंबोधः ।
aparigrahasthairye janmakathaṁtāsaṁbodhaḥ
२.४० शौचात्स्वाङ्गजुगुप्सा परैरसंसर्गः ।
śaucātsvāṅgajugupsā parairasaṁsargaḥ
२.४१ सत्त्वशुद्धिसौमनस्यैकाग्र्येन्द्रियजयात्मदर्शनयोग्यत्वानि च।
sattvaśuddhisaumanasyaikāgryendriyajayātmadarśanayogyatvāni ca
२.४२ संतोषादनुत्तमः सुखलाभः ।
saṁtoṣādanuttamaḥ sukhalābhaḥ
२.४३ कायेन्द्रियसिद्धिरशुद्धिक्षयात्तपसः।
kāyendriyasiddhiraśuddhikṣayāttapasaḥ
२.४४ स्वाध्यायादिष्टदेवतासंप्रयोगः ।
svādhyāyādiṣṭadevatāsaṁprayogaḥ
२.४५ समाधिसिद्धिरीश्वरप्रणिधानात्।
samādhisiddhirīśvarapraṇidhānāt
२.४६ स्थिरसुखमासनम् ।
sthirasukhamāsanam
२.४७ प्रयत्नशैथिल्यानन्तसमापत्तिभ्याम्।
prayatnaśaithilyānantasamāpattibhyām
२.४८ ततो द्वन्द्वानभिघातः ।
tato dvandvānabhighātaḥ
२.४९ तस्मिन्सतिश्वासप्तश्वासयोर्गतिविच्छेदः प्राणायामः।
tasminsatiśvāsaptaśvāsayorgativicchedaḥ prāṇāyāmaḥ
२.५० बाह्याभ्यन्तरस्तम्भवृत्तिर्देशकालसंख्याभिः परिदृष्टो दीर्घसूक्ष्मः ।
bāhyābhyantarastambhavṛttirdeśakālasaṁkhyābhiḥ paridṛṣṭo dīrghasūkṣmaḥ
२.५१ बाह्याभ्यन्तरविषयाक्षेपी चतुर्थः।
bāhyābhyantaraviṣayākṣepī caturthaḥ
२.५२ ततः क्षीयते प्रकाशावरणम् ।
tataḥ kṣīyate prakāśāvaraṇam
२.५३ धारणासु च योग्यता मनसः।
dhāraṇāsu ca yogyatā manasaḥ
२.५४ स्वविषयासंप्रयोगे चित्तस्य स्वरूपानुकार इवेन्द्रियाणां प्रत्याहारः ।
svaviṣayāsaṁprayoge cittasya svarūpānukāra ivendriyāṇāṁ pratyāhāraḥ
२.५५ ततः परमा वश्यतेन्द्रियाणाम्।
tataḥ paramā vaśyatendriyāṇām