नमः शिवाय गुरवे नादबिन्दुकलात्मने । निरञ्जनपदं याति नित्यं तत्र परायणः ॥१॥
namaḥ śivāya gurave nādabindukalātmane । nirañjanapadaṁ yāti nityaṁ tatra parāyaṇaḥ ॥
अथेदानीं प्रवक्ष्यामि समाधिक्रममुत्तमम् । मृत्युघ्नं च सुखोपायं ब्रह्मानन्दकरं परम् ॥२॥
athedānīṁ pravakṣyāmi samādhikramamuttamam । mṛtyughnaṁ ca sukhopāyaṁ brahmānandakaraṁ param ॥
राजयोगः समाधिश्च उन्मनी च मनोन्मनी । अमरत्वं लयस्तत्त्वं शून्याशून्यं परं पदम् ॥३॥
rājayogaḥ samādhiśca unmanī ca manonmanī । amaratvaṁ layastattvaṁ śūnyāśūnyaṁ paraṁ padam ॥
अमनस्कं तथाद्वैतं निरालम्बं निरञ्जनम् । जीवन्मुक्तिश्च सहजा तुर्या चेत्येकवाचकाः ॥४॥
amanaskaṁ tathādvaitaṁ nirālambaṁ nirañjanam । jīvanmuktiśca sahajā turyā cetyekavācakāḥ ॥
सलिले सैन्धवं यद्वत्साम्यं भजति योगतः । तथात्ममनसोरैक्यं समाधिरभिधीयते ॥५॥
salile saindhavaṁ yadvatsāmyaṁ bhajati yogataḥ । tathātmamanasoraikyaṁ samādhirabhidhīyate ॥
यदा संक्षीयते प्राणो मानसं च प्रलीयते । तदा समरसत्वं च समाधिरभिधीयते ॥६॥
yadā saṁkṣīyate prāṇo mānasaṁ ca pralīyate । tadā samarasatvaṁ ca samādhirabhidhīyate ॥
तत्समं च द्वयोरैक्यं जीवात्मपरमात्मनोः । प्रनष्टसर्वसङ्कल्पः समाधिः सो ऽभिधीयते ॥७॥
tatsamaṁ ca dvayoraikyaṁ jīvātmaparamātmanoḥ । pranaṣṭasarvasaṅkalpaḥ samādhiḥ so ̍ bhidhīyate ॥
राजयोगस्य माहात्म्यं को वा जानाति तत्त्वतः । जञानं मुक्तिः सथितिः सिद्धिर्गुरुवाक्येन लभ्यते ॥८॥
rājayogasya māhātmyaṁ ko vā jānāti tattvataḥ । jañānaṁ muktiḥ sathitiḥ siddhirguruvākyena labhyate ॥
दुर्लभो विषयत्यागो दुर्लभं तत्त्वदर्शनम् । दुर्लभा सहजावस्था सद्गुरोः करुणां विना ॥९॥
durlabho viṣayatyāgo durlabhaṁ tattvadarśanam । durlabhā sahajāvasthā sadguroḥ karuṇāṁ vinā ॥
विविधैरासनैः कुभैर्विचित्रैः करणैरपि । प्रबुद्धायां महाशक्तौ प्राणः शून्ये प्रलीयते ॥१०॥
vividhairāsanaiḥ kubhairvicitraiḥ karaṇairapi । prabuddhāyāṁ mahāśaktau prāṇaḥ śūnye pralīyate ॥
उत्पन्नशक्तिबोधस्य त्यक्तनिःशेषकर्मणः । योगिनः सहजावस्था स्वयमेव प्रजायते ॥११॥
utpannaśaktibodhasya tyaktaniḥśeṣakarmaṇaḥ । yoginaḥ sahajāvasthā svayameva prajāyate ॥
सुषुम्णावाहिनि प्राणे शून्ये विशति मानसे । तदा सर्वाणि कर्माणि निर्मूलयति योगवित् ॥१२॥
suṣumṇāvāhini prāṇe śūnye viśati mānase । tadā sarvāṇi karmāṇi nirmūlayati yogavit ॥
अमराय नमस्तुभ्यं सो ऽपि कालस्त्वया जितः । पतितं वदने यस्य जगदेतच्चराचरम् ॥१३॥
amarāya namastubhyaṁ so ̍ pi kālastvayā jitaḥ । patitaṁ vadane yasya jagadetaccarācaram ॥
चित्ते समत्वमापन्ने वायौ व्रजति मध्यमे । तदामरोली वज्रोली सहजोली प्रजायते ॥१४॥
citte samatvamāpanne vāyau vrajati madhyame । tadāmarolī vajrolī sahajolī prajāyate ॥
ज्ञानं कुतो मनसि सम्भवतीह तावत् प्राणो ऽपि जीवति मनो म्रियते न यावत् । प्राणो मनो द्वयमिदं विलयं नयेद्यो मोक्षं स गच्छति नरो न कथंचिदन्यः ॥१५॥
jñānaṁ kuto manasi sambhavatīha tāvat prāṇo ̍ pi jīvati mano mriyate na yāvat । prāṇo mano dvayamidaṁ vilayaṁ nayedyo mokṣaṁ sa gacchati naro na kathaṁcidanyaḥ ॥
ज्ञात्वा सुषुम्णासद्भेदं कृत्वा वायुं च मध्यगम् । स्थित्वा सदैव सुस्थाने ब्रह्मरन्ध्रे निरोधयेत् ॥१६॥
jñātvā suṣumṇāsadbhedaṁ kṛtvā vāyuṁ ca madhyagam । sthitvā sadaiva susthāne brahmarandhre nirodhayet ॥
सूर्यचन्द्रमसौ धत्तः कालं रात्रिन्दिवात्मकम् । भोक्त्री सुषुम्ना कालस्य गुह्यमेतदुदाहृतम् ॥१७॥
sūryacandramasau dhattaḥ kālaṁ rātrindivātmakam । bhoktrī suṣumnā kālasya guhyametadudāhṛtam ॥
द्वासप्ततिसहस्राणि नाडीद्वाराणि पञ्जरे । सुषुम्णा शाम्भवी शक्तिः शेषास्त्वेव निरर्थकाः ॥१८॥
dvāsaptatisahasrāṇi nāḍīdvārāṇi pañjare । suṣumṇā śāmbhavī śaktiḥ śeṣāstveva nirarthakāḥ ॥
वायुः परिचितो यस्मादग्निना सह कुण्डलीम् । बोधयित्वा सुषुम्णायां प्रविशेदनिरोधतः ॥१९॥
vāyuḥ paricito yasmādagninā saha kuṇḍalīm । bodhayitvā suṣumṇāyāṁ praviśedanirodhataḥ ॥
सुषुम्णावाहिनि प्राणे सिद्ध्यत्येव मनोन्मनी । अन्यथा त्वितराभ्यासाः प्रयासायैव योगिनाम् ॥२०॥
suṣumṇāvāhini prāṇe siddhyatyeva manonmanī । anyathā tvitarābhyāsāḥ prayāsāyaiva yoginām ॥
पवनो बध्यते येन मनस्तेनैव बध्यते । मनश्च बध्यते येन पवनस्तेन बध्यते ॥२१॥
pavano badhyate yena manastenaiva badhyate । manaśca badhyate yena pavanastena badhyate ॥
हेतुद्वयं तु चित्तस्य वासना च समीरणः । तयोर्विनष्ट एकस्मिन्तौ द्वावपि विनश्यतः ॥२२॥
hetudvayaṁ tu cittasya vāsanā ca samīraṇaḥ । tayorvinaṣṭa ekasmintau dvāvapi vinaśyataḥ ॥
मनो यत्र विलीयेत पवनस्तत्र लीयते । पवनो लीयते यत्र मनस्तत्र विलीयते ॥२३॥
mano yatra vilīyeta pavanastatra līyate । pavano līyate yatra manastatra vilīyate ॥
दुग्धाम्बुवत्संमिलितावुभौ तौ तुल्यक्रियौ मानसमारुतौ हि । यतो मरुत्तत्र मनःप्रवृत्तिर्यतो मनस्तत्र मरुत्प्रवृत्तिः ॥२४॥
dugdhāmbuvatsaṁmilitāvubhau tau tulyakriyau mānasamārutau hi । yato maruttatra manaḥpravṛttiryato manastatra marutpravṛttiḥ ॥
तत्रैकनाशादपरस्य नाश एकप्रवृत्तेरपरप्रवृत्तिः । अध्वस्तयोश्चेन्द्रियवर्गवृत्तिः प्रध्वस्तयोर्मोक्षपदस्य सिद्धिः ॥२५॥
tatraikanāśādaparasya nāśa ekapravṛtteraparapravṛttiḥ । adhvastayoścendriyavargavṛttiḥ pradhvastayormokṣapadasya siddhiḥ ॥
रसस्य मनसश्चैव चञ्चलत्वं स्वभावतः । रसो बद्धो मनो बद्धं किं न सिद्ध्यति भूतले ॥२६॥
rasasya manasaścaiva cañcalatvaṁ svabhāvataḥ । raso baddho mano baddhaṁ kiṁ na siddhyati bhūtale ॥
मूर्च्छितो हरते व्याधीन्मृतो जीवयति स्वयम् । बद्धः खेचरतां धत्ते रसो वायुश्च पार्वति ॥२७॥
mūrcchito harate vyādhīnmṛto jīvayati svayam । baddhaḥ khecaratāṁ dhatte raso vāyuśca pārvati ॥
मनःस्थैर्यं स्थिरो वायुस्ततो बिन्दुः स्थिरो भवेत् । बिन्दुस्थैर्यात्सदा सत्त्वं पिण्डस्थैर्यं प्रजायते ॥२८॥
manaḥsthairyaṁ sthiro vāyustato binduḥ sthiro bhavet । bindusthairyātsadā sattvaṁ piṇḍasthairyaṁ prajāyate ॥
इन्द्रियाणां मनो नाथो मनोनाथस्तु मारुतः । मारुतस्य लयो नाथः स लयो नादमाश्रितः ॥२९॥
indriyāṇāṁ mano nātho manonāthastu mārutaḥ । mārutasya layo nāthaḥ sa layo nādamāśritaḥ ॥
सो ऽअयमेवास्तु मोक्षाख्यो मास्तु वापि मतान्तरे । मनःप्राणलये कश्चिदानन्दः सम्प्रवर्तते ॥३०॥
so ̍ ayamevāstu mokṣākhyo māstu vāpi matāntare । manaḥprāṇalaye kaścidānandaḥ sampravartate ॥
प्रनष्टश्वासनिश्वासः प्रध्वस्तविषयग्रहः । निश्चेष्टो निर्विकारश्च लयो जयति योगिनाम् ॥३१॥
pranaṣṭaśvāsaniśvāsaḥ pradhvastaviṣayagrahaḥ । niśceṣṭo nirvikāraśca layo jayati yoginām ॥
उच्छिन्नसर्वसङ्कल्पो निःशेषाशेषचेष्टितः । स्वावगम्यो लयः को ऽअपि जायते वागगोचरः ॥३२॥
ucchinnasarvasaṅkalpo niḥśeṣāśeṣaceṣṭitaḥ । svāvagamyo layaḥ ko ̍ api jāyate vāgagocaraḥ ॥
यत्र दृष्टिर्लयस्तत्र भूतेन्द्रियसनातनी । सा शक्तिर्जीवभूतानां द्वे अलक्ष्ये लयं गते ॥३३॥
yatra dṛṣṭirlayastatra bhūtendriyasanātanī । sā śaktirjīvabhūtānāṁ dve alakṣye layaṁ gate ॥
लयो लय इति प्राहुः कीदृशं लयलक्षणम् । अपुनर्वासनोत्थानाल्लयो विषयविस्मृतिः ॥३४॥
layo laya iti prāhuḥ kīdṛśaṁ layalakṣaṇam । apunarvāsanotthānāllayo viṣayavismṛtiḥ ॥
वेदशास्त्रपुराणानि सामान्यगणिका इव । एकैव शाम्भवी मुद्रा गुप्ता कुलवधूरिव ॥३५॥
vedaśāstrapurāṇāni sāmānyagaṇikā iva । ekaiva śāmbhavī mudrā guptā kulavadhūriva ॥
अन्तर्लक्ष्यं बहिर्दृष्टिर्निमेषोन्मेष̱वर्जिता । एषा सा शाम्भवी मुद्रा वेद̱शास्त्रेषु गोपिता ॥३६॥
antarlakṣyaṁ bahirdṛṣṭirnimeṣonmeṣa̱varjitā । eṣā sā śāmbhavī mudrā veda̱śāstreṣu gopitā ॥
अन्तर्लक्ष्यविलीनचित्तपवनो योगी यदा वर्तते दृष्ट्या निश्चलतारया बहिरधः पश्यन्नपश्यन्नपि । मुद्रेयं खलु शाम्भवी भवति सा लब्धा प्रसादाद्गुरोः शून्याशून्यविलक्षणं स्फुरति तत्तत्त्वं पदं शाम्भवम् ॥३७॥
antarlakṣyavilīnacittapavano yogī yadā vartate dṛṣṭyā niścalatārayā bahiradhaḥ paśyannapaśyannapi । mudreyaṁ khalu śāmbhavī bhavati sā labdhā prasādādguroḥ śūnyāśūnyavilakṣaṇaṁ sphurati tattattvaṁ padaṁ śāmbhavam ॥
श्री शाम्भव्याश्च खेचर्या अवस्थाधामभेदतः । भवेच्चित्तलयानन्दः शून्ये चित्सुखरूपिणि ॥३८॥
śrī śāmbhavyāśca khecaryā avasthādhāmabhedataḥ । bhaveccittalayānandaḥ śūnye citsukharūpiṇi ॥
तारे ज्योतिष्हि संयोज्य किंछिदुन्नमयेद्भ्रुवौ । पूर्वयोघं मनो युञ्जन्नुन्मनीकारकः क्ष्हणात् ॥३९॥
tāre jyotiṣhi saṃyojya kiṃchidunnamayedbhruvau । pūrvayoghaṃ mano yuñjannunmanīkārakaḥ kṣhaṇāt ॥
केछिदाघमजालेन केछिन्निघमसन्ग्कुलैः । केछित्तर्केण मुह्यन्ति नैव जानन्ति तारकम् ॥४०॥
kechidāghamajālena kechinnighamasangkulaiḥ । kechittarkeṇa muhyanti naiva jānanti tārakam ॥
अर्धोन्मीलितलोछनः स्थिरमना नासाघ्रदत्तेक्ष्हणश्छन्द्रार्कावपि लीनतामुपनयन्निस्पन्दभावेन यः । ज्योतीरूपमशेष्हबीजमखिलं देदीप्यमानं परं तत्त्वं तत्पदमेति वस्तु परमं वाछ्यं किमत्राधिकम् ॥४१॥
ardhonmīlitalochanaḥ sthiramanā nāsāghradattekṣhaṇaśchandrārkāvapi līnatāmupanayannispandabhāvena yaḥ । jyotīrūpamaśeṣhabījamakhilaṃ dedīpyamānaṃ paraṃ tattvaṃ tatpadameti vastu paramaṃ vāchyaṃ kimatrādhikam ॥
दिवा न पूजयेल्लिन्ग्घं रात्रौ छैव न पूजयेत् । सर्वदा पूजयेल्लिन्ग्घं दिवारात्रिनिरोधतः ॥४२॥
divā na pūjayellingghaṃ rātrau chaiva na pūjayet । sarvadā pūjayellingghaṃ divārātrinirodhataḥ ॥
सव्यदक्ष्हिणनाडीस्थो मध्ये छरति मारुतः । तिष्ह्ठते खेछरी मुद्रा तस्मिन्स्थाने न संशयः ॥४३॥
savyadakṣhiṇanāḍīstho madhye charati mārutaḥ । tiṣhṭhate khecharī mudrā tasminsthāne na saṃśayaḥ ॥
इडापिन्ग्घलयोर्मध्ये शून्यं छैवानिलं घ्रसेत् । तिष्ह्ठते खेछरी मुद्रा तत्र सत्यं पुनः पुनः ॥४४॥
iḍāpingghalayormadhye śūnyaṃ chaivānilaṃ ghraset । tiṣhṭhate khecharī mudrā tatra satyaṃ punaḥ punaḥ ॥
सूर्छ्याछन्द्रमसोर्मध्ये निरालम्बान्तरे पुनः । संस्थिता व्योमछक्रे या सा मुद्रा नाम खेछरी ॥४५॥
sūrchyāchandramasormadhye nirālambāntare punaḥ । saṃsthitā vyomachakre yā sā mudrā nāma khecharī ॥
सोमाद्यत्रोदिता धारा साक्ष्हात्सा शिववल्लभा । पूरयेदतुलां दिव्यां सुष्हुम्णां पश्छिमे मुखे ॥४६॥
somādyatroditā dhārā sākṣhātsā śivavallabhā । pūrayedatulāṃ divyāṃ suṣhumṇāṃ paśchime mukhe ॥
पुरस्ताछ्छैव पूर्येत निश्छिता खेछरी भवेत् । अभ्यस्ता खेछरी मुद्राप्युन्मनी सम्प्रजायते ॥४७॥
purastāchchaiva pūryeta niśchitā khecharī bhavet । abhyastā khecharī mudrāpyunmanī samprajāyate ॥
भ्रुवोर्मध्ये शिवस्थानं मनस्तत्र विलीयते । ज्ञातव्यं तत्पदं तुर्यं तत्र कालो न विद्यते ॥४८॥
bhruvormadhye śivasthānaṃ manastatra vilīyate । jñātavyaṃ tatpadaṃ turyaṃ tatra kālo na vidyate ॥
अभ्यसेत्खेछरीं तावद्यावत्स्याद्योघनिद्रितः । सम्प्राप्तयोघनिद्रस्य कालो नास्ति कदाछन ॥४९॥
abhyasetkhecharīṃ tāvadyāvatsyādyoghanidritaḥ । samprāptayoghanidrasya kālo nāsti kadāchana ॥
निरालम्बं मनः कॄत्वा न किंछिदपि छिन्तयेत् । स बाह्याभ्यन्तरं व्योम्नि घटवत्तिष्ह्ठति ध्रुवम् ॥५०॥
nirālambaṃ manaḥ kṝtvā na kiṃchidapi chintayet । sa bāhyābhyantaraṃ vyomni ghaṭavattiṣhṭhati dhruvam ॥
बाह्यवायुर्यथा लीनस्तथा मध्यो न संशयः । स्वस्थाने स्थिरतामेति पवनो मनसा सह ॥५१॥
bāhyavāyuryathā līnastathā madhyo na saṃśayaḥ । svasthāne sthiratāmeti pavano manasā saha ॥
एवमभ्यस्यतस्तस्य वायुमार्घे दिवानिशम् । अभ्यासाज्जीर्यते वायुर्मनस्तत्रैव लीयते ॥५२॥
evamabhyasyatastasya vāyumārghe divāniśam । abhyāsājjīryate vāyurmanastatraiva līyate ॥
अमॄतैः प्लावयेद्देहमापादतलमस्तकम् । सिद्ध्यत्येव महाकायो महाबलपराक्रमः ॥५३॥
amṝtaiḥ plāvayeddehamāpādatalamastakam । siddhyatyeva mahākāyo mahābalaparākramaḥ ॥
शक्तिमध्ये मनः कॄत्वा शक्तिं मानसमध्यघाम् । मनसा मन आलोक्य धारयेत्परमं पदम् ॥५४॥
śaktimadhye manaḥ kṝtvā śaktiṃ mānasamadhyaghām । manasā mana ālokya dhārayetparamaṃ padam ॥
खमध्ये कुरु छात्मानमात्ममध्ये छ खं कुरु । सर्वं छ खमयं कॄत्वा न किंछिदपि छिन्तयेत् ॥५५॥
khamadhye kuru chātmānamātmamadhye cha khaṃ kuru । sarvaṃ cha khamayaṃ kṝtvā na kiṃchidapi chintayet ॥
अन्तः शून्यो बहिः शून्यः शून्यः कुम्भ इवाम्बरे । अन्तः पूर्णो बहिः पूर्णः पूर्णः कुम्भ इवार्णवे ॥५६॥
antaḥ śūnyo bahiḥ śūnyaḥ śūnyaḥ kumbha ivāmbare । antaḥ pūrṇo bahiḥ pūrṇaḥ pūrṇaḥ kumbha ivārṇave ॥
बाह्यछिन्ता न कर्तव्या तथैवान्तरछिन्तनम् । सर्वछिन्तां परित्यज्य न किंछिदपि छिन्तयेत् ॥५७॥
bāhyachintā na kartavyā tathaivāntarachintanam । sarvachintāṃ parityajya na kiṃchidapi chintayet ॥
सन्ग्कल्पमात्रकलनैव जघत्समघ्रं सन्ग्कल्पमात्रकलनैव मनोविलासः । सन्ग्कल्पमात्रमतिमुत्सॄज निर्विकल्पमाश्रित्य निश्छयमवाप्नुहि राम शान्तिम् ॥५८॥
sangkalpamātrakalanaiva jaghatsamaghraṃ sangkalpamātrakalanaiva manovilāsaḥ । sangkalpamātramatimutsṝja nirvikalpamāśritya niśchayamavāpnuhi rāma śāntim ॥
कर्पूरमनले यद्वत्सैन्धवं सलिले यथा । तथा सन्धीयमानं छ मनस्तत्त्वे विलीयते ॥५९॥
karpūramanale yadvatsaindhavaṃ salile yathā । tathā sandhīyamānaṃ cha manastattve vilīyate ॥
ज्ञेयं सर्वं प्रतीतं छ ज्ञानं छ मन उछ्यते । ज्ञानं ज्ञेयं समं नष्ह्टं नान्यः पन्था द्वितीयकः ॥६०॥
jñeyaṃ sarvaṃ pratītaṃ cha jñānaṃ cha mana uchyate । jñānaṃ jñeyaṃ samaṃ naṣhṭaṃ nānyaḥ panthā dvitīyakaḥ ॥
मनोदॄश्यमिदं सर्वं यत्किंछित्सछराछरम् । मनसो ह्युन्मनीभावाद्द्वैतं नैवोलभ्यते ॥६१॥
manodṝśyamidaṃ sarvaṃ yatkiṃchitsacharācharam । manaso hyunmanībhāvāddvaitaṃ naivolabhyate ॥
ज्ञेयवस्तुपरित्याघाद्विलयं याति मानसम् । मनसो विलये जाते कैवल्यमवशिष्ह्यते ॥६२॥
jñeyavastuparityāghādvilayaṃ yāti mānasam । manaso vilaye jāte kaivalyamavaśiṣhyate ॥
एवं नानाविधोपायाः सम्यक्स्वानुभवान्विताः । समाधिमार्घाः कथिताः पूर्वाछार्यैर्महात्मभिः ॥६३॥
evaṃ nānāvidhopāyāḥ samyaksvānubhavānvitāḥ । samādhimārghāḥ kathitāḥ pūrvāchāryairmahātmabhiḥ ॥
सुष्हुम्णायै कुण्डलिन्यै सुधायै छन्द्रजन्मने । मनोन्मन्यै नमस्तुभ्यं महाशक्त्यै छिदात्मने ॥६४॥
suṣhumṇāyai kuṇḍalinyai sudhāyai chandrajanmane । manonmanyai namastubhyaṃ mahāśaktyai chidātmane ॥
अशक्यतत्त्वबोधानां मूढानामपि संमतम् । प्रोक्तं घोरक्ष्हनाथेन नादोपासनमुछ्यते ॥६५॥
aśakyatattvabodhānāṃ mūḍhānāmapi saṃmatam । proktaṃ ghorakṣhanāthena nādopāsanamuchyate ॥
श्री आदिनाथेन सपादकोटिलयप्रकाराः कथिता जयन्ति । नादानुसन्धानकमेकमेव मन्यामहे मुख्यतमं लयानाम् ॥६६॥
śrī ādināthena sapādakoṭilayaprakārāḥ kathitā jayanti । nādānusandhānakamekameva manyāmahe mukhyatamaṃ layānām ॥
मुक्तासने स्थितो योघी मुद्रां सन्धाय शाम्भवीम् । शॄणुयाद्दक्ष्हिणे कर्णे नादमन्तास्थमेकधीः ॥६७॥
muktāsane sthito yoghī mudrāṃ sandhāya śāmbhavīm । śṝṇuyāddakṣhiṇe karṇe nādamantāsthamekadhīḥ ॥
श्रवणपुटनयनयुघलघ्राणमुखानां निरोधनं कार्यम् । शुद्धसुष्हुम्णासरणौ स्फुटममलः श्रूयते नादः ॥६८॥
śravaṇapuṭanayanayughalaghrāṇamukhānāṃ nirodhanaṃ kāryam । śuddhasuṣhumṇāsaraṇau sphuṭamamalaḥ śrūyate nādaḥ ॥
आरम्भश्छ घटश्छैव तथा परिछयो ऽपि छ । निष्ह्पत्तिः सर्वयोघेष्हु स्यादवस्थाछतुष्ह्टयम् ॥६९॥
ārambhaścha ghaṭaśchaiva tathā parichayo ̍ pi cha । niṣhpattiḥ sarvayogheṣhu syādavasthāchatuṣhṭayam ॥
ब्रह्मघ्रन्थेर्भवेद्भेदो ह्यानन्दः शून्यसम्भवः । विछित्रः क्वणको देहे ̍ नाहतः श्रूयते ध्वनिः ॥७०॥
brahmaghrantherbhavedbhedo hyānandaḥ śūnyasambhavaḥ । vichitraḥ kvaṇako dehe ̍ nāhataḥ śrūyate dhvaniḥ ॥
दिव्यदेहश्छ तेजस्वी दिव्यघन्धस्त्वरोघवान् । सम्पूर्णहॄदयः शून्य आरम्भे योघवान्भवेत् ॥७१॥
divyadehaścha tejasvī divyaghandhastvaroghavān । sampūrṇahṝdayaḥ śūnya ārambhe yoghavānbhavet ॥
द्वितीयायां घटीकॄत्य वायुर्भवति मध्यघः । दॄढासनो भवेद्योघी ज्ञानी देवसमस्तदा ॥७२॥
dvitīyāyāṃ ghaṭīkṝtya vāyurbhavati madhyaghaḥ । dṝḍhāsano bhavedyoghī jñānī devasamastadā ॥
विष्ह्णुघ्रन्थेस्ततो भेदात्परमानन्दसूछकः । अतिशून्ये विमर्दश्छ भेरीशब्दस्तदा भवेत् ॥७३॥
viṣhṇughranthestato bhedātparamānandasūchakaḥ । atiśūnye vimardaścha bherīśabdastadā bhavet ॥
तॄतीयायां तु विज्ञेयो विहायोमर्दलध्वनिः । महाशून्यं तदा याति सर्वसिद्धिसमाश्रयम् ॥७४॥
tṝtīyāyāṃ tu vijñeyo vihāyomardaladhvaniḥ । mahāśūnyaṃ tadā yāti sarvasiddhisamāśrayam ॥
छित्तानन्दं तदा जित्वा सहजानन्दसम्भवः । दोष्हदुःखजराव्याधिक्ष्हुधानिद्राविवर्जितः ॥७५॥
chittānandaṃ tadā jitvā sahajānandasambhavaḥ । doṣhaduḥkhajarāvyādhikṣhudhānidrāvivarjitaḥ ॥
रुद्रघ्रन्थिं यदा भित्त्वा शर्वपीठघतो।अनिलः । निष्ह्पत्तौ वैणवः शब्दः क्वणद्वीणाक्वणो भवेत् ॥७६॥
rudraghranthiṃ yadā bhittvā śarvapīṭhaghato|anilaḥ । niṣhpattau vaiṇavaḥ śabdaḥ kvaṇadvīṇākvaṇo bhavet ॥
एकीभूतं तदा छित्तं राजयोघाभिधानकम् । सॄष्ह्टिसंहारकर्तासौ योघीश्वरसमो भवेत् ॥७७॥
ekībhūtaṃ tadā chittaṃ rājayoghābhidhānakam । sṝṣhṭisaṃhārakartāsau yoghīśvarasamo bhavet ॥
अस्तु वा मास्तु वा मुक्तिरत्रैवाखण्डितं सुखम् । लयोद्भवमिदं सौख्यं राजयोघादवाप्यते ॥७८॥
astu vā māstu vā muktiratraivākhaṇḍitaṃ sukham । layodbhavamidaṃ saukhyaṃ rājayoghādavāpyate ॥
राजयोघमजानन्तः केवलं हठकर्मिणः । एतानभ्यासिनो मन्ये प्रयासफलवर्जितान् ॥७९॥
rājayoghamajānantaḥ kevalaṃ haṭhakarmiṇaḥ । etānabhyāsino manye prayāsaphalavarjitān ॥
उन्मन्यवाप्तये शीघ्रं भ्रूध्यानं मम संमतम् । राजयोघपदं प्राप्तुं सुखोपायो ऽल्पछेतसाम् । सद्यः प्रत्ययसन्धायी जायते नादजो लयः ॥८०॥
unmanyavāptaye śīghraṃ bhrūdhyānaṃ mama saṃmatam । rājayoghapadaṃ prāptuṃ sukhopāyo ̍ lpachetasām । sadyaḥ pratyayasandhāyī jāyate nādajo layaḥ ॥
नादानुसन्धानसमाधिभाजां योघीश्वराणां हॄदि वर्धमानम् । आनन्दमेकं वछसामघम्यं जानाति तं श्रीघुरुनाथ एकः ॥८१॥
nādānusandhānasamādhibhājāṃ yoghīśvarāṇāṃ hṝdi vardhamānam । ānandamekaṃ vachasāmaghamyaṃ jānāti taṃ śrīghurunātha ekaḥ ॥
कर्णौ पिधाय हस्ताभ्यां यः शॄणोति ध्वनिं मुनिः । तत्र छित्तं स्थिरीकुर्याद्यावत्स्थिरपदं व्रजेत् ॥८२॥
karṇau pidhāya hastābhyāṃ yaḥ śṝṇoti dhvaniṃ muniḥ । tatra chittaṃ sthirīkuryādyāvatsthirapadaṃ vrajet ॥
अभ्यस्यमानो नादो ऽयं बाह्यमावॄणुते ध्वनिम् । पक्ष्हाद्विक्ष्हेपमखिलं जित्वा योघी सुखी भवेत् ॥८३॥
abhyasyamāno nādo ̍ yaṃ bāhyamāvṝṇute dhvanim । pakṣhādvikṣhepamakhilaṃ jitvā yoghī sukhī bhavet ॥
श्रूयते प्रथमाभ्यासे नादो नानाविधो महान् । ततो ऽभ्यासे वर्धमाने श्रूयते सूक्ष्ह्मसूक्ष्ह्मकः ॥८४॥
śrūyate prathamābhyāse nādo nānāvidho mahān । tato ̍ bhyāse vardhamāne śrūyate sūkṣhmasūkṣhmakaḥ ॥
आदौ जलधिजीमूतभेरीझर्झरसम्भवाः । मध्ये मर्दलशन्ग्खोत्था घण्टाकाहलजास्तथा ॥८५॥
ādau jaladhijīmūtabherījharjharasambhavāḥ । madhye mardalaśangkhotthā ghaṇṭākāhalajāstathā ॥
अन्ते तु किन्ग्किणीवंशवीणाभ्रमरनिःस्वनाः । इति नानाविधा नादाः श्रूयन्ते देहमध्यघाः ॥८६॥
ante tu kingkiṇīvaṃśavīṇābhramaraniḥsvanāḥ । iti nānāvidhā nādāḥ śrūyante dehamadhyaghāḥ ॥
महति श्रूयमाणे ऽपि मेघभेर्यादिके ध्वनौ । तत्र सूक्ष्ह्मात्सूक्ष्ह्मतरं नादमेव परामॄशेत् ॥८७॥
mahati śrūyamāṇe ̍ pi meghabheryādike dhvanau । tatra sūkṣhmātsūkṣhmataraṃ nādameva parāmṝśet ॥
घनमुत्सॄज्य वा सूक्ष्ह्मे सूक्ष्ह्ममुत्सॄज्य वा घने । रममाणमपि क्ष्हिप्तं मनो नान्यत्र छालयेत् ॥८८॥
ghanamutsṝjya vā sūkṣhme sūkṣhmamutsṝjya vā ghane । ramamāṇamapi kṣhiptaṃ mano nānyatra chālayet ॥
यत्रकुत्रापि वा नादे लघति प्रथमं मनः । तत्रैव सुस्थिरीभूय तेन सार्धं विलीयते ॥८९॥
yatrakutrāpi vā nāde laghati prathamaṃ manaḥ । tatraiva susthirībhūya tena sārdhaṃ vilīyate ॥
मकरन्दं पिबन्भॄन्ग्घी घन्धं नापेक्ष्हते यथा । नादासक्तं तथा छित्तं विष्हयान्नहि कान्ग्क्ष्हते ॥९०॥
makarandaṃ pibanbhṝngghī ghandhaṃ nāpekṣhate yathā । nādāsaktaṃ tathā chittaṃ viṣhayānnahi kāngkṣhate ॥
मनोमत्तघजेन्द्रस्य विष्हयोद्यानछारिणः । समर्थो ऽयं नियमने निनादनिशितान्ग्कुशः ॥९१॥
manomattaghajendrasya viṣhayodyānachāriṇaḥ । samartho ̍ yaṃ niyamane ninādaniśitāngkuśaḥ ॥
बद्धं तु नादबन्धेन मनः सन्त्यक्तछापलम् । प्रयाति सुतरां स्थैर्यं छिन्नपक्ष्हः खघो यथा ॥९२॥
baddhaṃ tu nādabandhena manaḥ santyaktachāpalam । prayāti sutarāṃ sthairyaṃ chinnapakṣhaḥ khagho yathā ॥
सर्वछिन्तां परित्यज्य सावधानेन छेतसा । नाद एवानुसन्धेयो योघसाम्राज्यमिछ्छता ॥९३॥
sarvachintāṃ parityajya sāvadhānena chetasā । nāda evānusandheyo yoghasāmrājyamichchatā ॥
नादो।अन्तरन्ग्घसारन्ग्घबन्धने वाघुरायते । अन्तरन्ग्घकुरन्ग्घस्य वधे व्याधायते।अपि छ ॥९४॥
nādo|antarangghasārangghabandhane vāghurāyate । antarangghakurangghasya vadhe vyādhāyate|api cha ॥
अन्तरन्ग्घस्य यमिनो वाजिनः परिघायते । नादोपास्तिरतो नित्यमवधार्या हि योघिना ॥९५॥
antarangghasya yamino vājinaḥ parighāyate । nādopāstirato nityamavadhāryā hi yoghinā ॥
बद्धं विमुक्तछाञ्छल्यं नादघन्धकजारणात् । मनः पारदमाप्नोति निरालम्बाख्यखे।अटनम् ॥९६॥
baddhaṃ vimuktachāñchalyaṃ nādaghandhakajāraṇāt । manaḥ pāradamāpnoti nirālambākhyakhe|aṭanam ॥
नादश्रवणतः क्ष्हिप्रमन्तरन्ग्घभुजन्ग्घमम् । विस्मॄतय सर्वमेकाघ्रः कुत्रछिन्नहि धावति ॥९७॥
nādaśravaṇataḥ kṣhipramantarangghabhujangghamam । vismṝtaya sarvamekāghraḥ kutrachinnahi dhāvati ॥
काष्ह्ठे प्रवर्तितो वह्निः काष्ह्ठेन सह शाम्यति । नादे प्रवर्तितं छित्तं नादेन सह लीयते ॥९८॥
kāṣhṭhe pravartito vahniḥ kāṣhṭhena saha śāmyati । nāde pravartitaṃ chittaṃ nādena saha līyate ॥
घण्टादिनादसक्तस्तब्धान्तःकरणहरिणस्य । प्रहरणमपि सुकरं स्याछ्छरसन्धानप्रवीणश्छेत् ॥९९॥
ghaṇṭādinādasaktastabdhāntaḥkaraṇahariṇasya । praharaṇamapi sukaraṃ syāchcharasandhānapravīṇaśchet ॥
अनाहतस्य शब्दस्य ध्वनिर्य उपलभ्यते । ध्वनेरन्तर्घतं ज्ञेयं ज्ञेयस्यान्तर्घतं मनः । मनस्तत्र लयं याति तद्विष्ह्णोः परमं पदम् ॥१००॥
anāhatasya śabdasya dhvanirya upalabhyate । dhvanerantarghataṃ jñeyaṃ jñeyasyāntarghataṃ manaḥ । manastatra layaṃ yāti tadviṣhṇoḥ paramaṃ padam ॥
तावदाकाशसन्ग्कल्पो यावच्छब्दः प्रवर्तते । निःशब्दं तत्परं ब्रह्म परमातेति घीयते ॥१०१॥
tāvadākāśasangkalpo yāvacchabdaḥ pravartate । niḥśabdaṃ tatparaṃ brahma paramāteti ghīyate ॥
यत्किंछिन्नादरूपेण श्रूयते शक्तिरेव सा । यस्तत्त्वान्तो निराकारः स एव परमेश्वरः ॥१०२॥
yatkiṃchinnādarūpeṇa śrūyate śaktireva sā । yastattvānto nirākāraḥ sa eva parameśvaraḥ ॥
सर्वे हठलयोपाया राजयोघस्य सिद्धये । राजयोघसमारूढः पुरुष्हः कालवञ्छकः ॥१०३॥
sarve haṭhalayopāyā rājayoghasya siddhaye । rājayoghasamārūḍhaḥ puruṣhaḥ kālavañchakaḥ ॥
तत्त्वं बीजं हठः क्ष्हेत्रमौदासीन्यं जलं त्रिभिः । उन्मनी कल्पलतिका सद्य एव प्रवर्तते ॥१०४॥
tattvaṃ bījaṃ haṭhaḥ kṣhetramaudāsīnyaṃ jalaṃ tribhiḥ । unmanī kalpalatikā sadya eva pravartate ॥
सदा नादानुसन्धानात्क्ष्हीयन्ते पापसंछयाः । निरञ्जने विलीयेते निश्छितं छित्तमारुतौ ॥१०५॥
sadā nādānusandhānātkṣhīyante pāpasaṃchayāḥ । nirañjane vilīyete niśchitaṃ chittamārutau ॥
शन्ग्खदुन्धुभिनादं छ न शॄणोति कदाछन । काष्ह्ठवज्जायते देह उन्मन्यावस्थया ध्रुवम् ॥१०६॥
śangkhadundhubhinādaṃ cha na śṝṇoti kadāchana । kāṣhṭhavajjāyate deha unmanyāvasthayā dhruvam ॥
सर्वावस्थाविनिर्मुक्तः सर्वछिन्ताविवर्जितः । मॄतवत्तिष्ह्ठते योघी स मुक्तो नात्र संशयः ॥१०७॥
sarvāvasthāvinirmuktaḥ sarvachintāvivarjitaḥ । mṝtavattiṣhṭhate yoghī sa mukto nātra saṃśayaḥ ॥
खाद्यते न छ कालेन बाध्यते न छ कर्मणा । साध्यते न स केनापि योघी युक्तः समाधिना ॥१०८॥
khādyate na cha kālena bādhyate na cha karmaṇā । sādhyate na sa kenāpi yoghī yuktaḥ samādhinā ॥
न घन्धं न रसं रूपं न छ स्पर्शं न निःस्वनम् । नात्मानं न परं वेत्ति योघी युक्तः समाधिना ॥१०९॥
na ghandhaṃ na rasaṃ rūpaṃ na cha sparśaṃ na niḥsvanam । nātmānaṃ na paraṃ vetti yoghī yuktaḥ samādhinā ॥
छित्तं न सुप्तं नो जाघ्रत्स्मॄतिविस्मॄतिवर्जितम् । न छास्तमेति नोदेति यस्यासौ मुक्त एव सः ॥११०॥
chittaṃ na suptaṃ no jāghratsmṝtivismṝtivarjitam । na chāstameti nodeti yasyāsau mukta eva saḥ ॥
न विजानाति शीतोष्ह्णं न दुःखं न सुखं तथा । न मानं नोपमानं छ योघी युक्तः समाधिना ॥१११॥
na vijānāti śītoṣhṇaṃ na duḥkhaṃ na sukhaṃ tathā । na mānaṃ nopamānaṃ cha yoghī yuktaḥ samādhinā ॥
स्वस्थो जाघ्रदवस्थायां सुप्तवद्यो ऽवतिष्ह्ठते । निःश्वासोछ्छ्वासहीनश्छ निश्छितं मुक्त एव सः ॥११२॥
svastho jāghradavasthāyāṃ suptavadyo ̍ vatiṣhṭhate । niḥśvāsochchvāsahīnaścha niśchitaṃ mukta eva saḥ ॥
अवध्यः सर्वशस्त्राणामशक्यः सर्वदेहिनाम् । अघ्राह्यो मन्त्रयन्त्राणां योघी युक्तः समाधिना ॥११३॥
avadhyaḥ sarvaśastrāṇāmaśakyaḥ sarvadehinām । aghrāhyo mantrayantrāṇāṃ yoghī yuktaḥ samādhinā ॥
यावद्विदुर्न भवति दॄढः प्राणवातप्रबन्धात् । यावद्ध्याने सहजसदॄशं जायते नैव तत्त्वं तावज्ज्ञानं वदति तदिदं दम्भमिथ्याप्रलापः ॥११४॥
yāvadvidurna bhavati dṝḍhaḥ prāṇavātaprabandhāt । yāvaddhyāne sahajasadṝśaṃ jāyate naiva tattvaṃ tāvajjñānaṃ vadati tadidaṃ dambhamithyāpralāpaḥ ॥