सशैलवनधात्रीणां यथाधारो ऽअहिनायकः । सर्वेषां योगतन्त्राणां तथाधारो हि कुण्डली ॥१॥
saśailavanadhātrīṇāṁ yathādhāro ̍ ahināyakaḥ । sarveṣāṁ yogatantrāṇāṁ tathādhāro hi kuṇḍalī ॥
सुप्ता गुरुप्रसादेन यदा जागर्ति कुण्डली । तदा सर्वाणि पद्मानि भिद्यन्ते ग्रन्थयो ̍ अपि च ॥२॥
suptā guruprasādena yadā jāgarti kuṇḍalī । tadā sarvāṇi padmāni bhidyante granthayo ̍ api ca ॥
प्राणस्य शून्यपदवी तदा राजपथायते । तदा चित्तं निरालम्बं तदा कालस्य वञ्चनम् ॥३॥
prāṇasya śūnyapadavī tadā rājapathāyate । tadā cittaṁ nirālambaṁ tadā kālasya vañcanam ॥
सुषुम्णा शून्यपदवी ब्रह्मरन्ध्रः महापथः । श्मशानं शाम्भवी मध्यमार्गश्चेत्येकवाचकाः ॥४॥
suṣumṇā śūnyapadavī brahmarandhraḥ mahāpathaḥ । śmaśānaṁ śāmbhavī madhyamārgaścetyekavācakāḥ ॥
तस्मात्सर्वप्रयत्नेन प्रबोधयितुमीश्वरीम् । ब्रह्मद्वारमुखे सुप्तां मुद्राभ्यासं समाचरेत् ॥५॥
tasmātsarvaprayatnena prabodhayitumīśvarīm । brahmadvāramukhe suptāṁ mudrābhyāsaṁ samācaret ॥
महामुद्रा महाबन्धो महावेधश्च खेचरी । उड्डीयानं मूलबन्धश्च बन्धो जालन्धराभिधः ॥६॥
mahāmudrā mahābandho mahāvedhaśca khecarī । uḍḍīyānaṁ mūlabandhaśca bandho jālandharābhidhaḥ ॥
करणी विपरीताख्या वज्रोली शक्तिचालनम् । इदं हि मुद्रादशकं जरामरणनाशनम् ॥७॥
karaṇī viparītākhyā vajrolī śakticālanam । idaṁ hi mudrādaśakaṁ jarāmaraṇanāśanam ॥
आदिनाथोदितं दिव्यमष्टैश्वर्यप्रदायकम् । वल्लभं सर्वसिद्धानां दुर्लभं मरुतामपि ॥८॥
ādināthoditaṁ divyamaṣṭaiśvaryapradāyakam । vallabhaṁ sarvasiddhānāṁ durlabhaṁ marutāmapi ॥
गोपनीयं प्रयत्नेन यथा रत्नकरण्डकम् । कस्यचिन्नैव वक्तव्यं कुलस्त्रीसुरतं यथा ॥९॥
gopanīyaṁ prayatnena yathā ratnakaraṇḍakam । kasyacinnaiva vaktavyaṁ kulastrīsurataṁ yathā ॥
पादमूलेन वामेन योनिं सम्पीड्य दक्षिणाम् । प्रसारितं पदं कृत्वा कराभ्यां धारयेद्दृढम् ॥१०॥
pādamūlena vāmena yoniṁ sampīḍya dakṣiṇām । prasāritaṁ padaṁ kṛtvā karābhyāṁ dhārayeddṛḍham ॥
कण्ठे बन्धं समारोप्य धारयेद्वायुमूर्ध्वतः । यथा दण्डहतः सर्पो दण्डाकारः प्रजायते ॥११॥
kaṇṭhe bandhaṁ samāropya dhārayedvāyumūrdhvataḥ । yathā daṇḍahataḥ sarpo daṇḍākāraḥ prajāyate ॥
ऋज्वीभूता तथा शक्तिः कुण्डली सहसा भवेत् । तदा सा मरणावस्था जायते द्विपुटाश्रया ॥१२॥
ṛjvībhūtā tathā śaktiḥ kuṇḍalī sahasā bhavet । tadā sā maraṇāvasthā jāyate dvipuṭāśrayā ॥
ततः शनैः शनैरेव रेचयेन्नैव वेगतः । महामुद्रां च तेनैव वदन्ति विबुधोत्तमाः ॥१३॥ इयं खलु महामुद्रा महासिद्धैः प्रदर्शिता
tataḥ śanaiḥ śanaireva recayennaiva vegataḥ । mahāmudrāṁ ca tenaiva vadanti vibudhottamāḥ ॥ iyaṁ khalu mahāmudrā mahāsiddhaiḥ pradarśitā
महाक्लेशादयो दोषाः क्षीयन्ते मरणादयः । महामुद्रां च तेनैव वदन्ति विबुधोत्तमाः ॥१४॥
mahākleśādayo doṣāḥ kṣīyante maraṇādayaḥ । mahāmudrāṁ ca tenaiva vadanti vibudhottamāḥ ॥
चन्द्राङ्गे तु समभ्यस्य सूर्याङ्गे पुनरभ्यसेत् । यावत्तुल्या भवेत्सङ्ख्या ततो मुद्रां विसर्जयेत् ॥१५॥
candrāṅge tu samabhyasya sūryāṅge punarabhyaset । yāvattulyā bhavetsaṅkhyā tato mudrāṁ visarjayet ॥
न हि पथ्यमपथ्यं वा रसाः सर्वऽपि नीरसाः । अपि भुक्तं विषं घोरं पीयूषमपि जीर्यति ॥१६॥
na hi pathyamapathyaṁ vā rasāḥ sarva ̍ pi nīrasāḥ । api bhuktaṁ viṣaṁ ghoraṁ pīyūṣamapi jīryati ॥
क्षयकुष्ठगुदावर्तगुल्माजीर्णपुरोगमाः । तस्य दोषाः क्षयं यान्ति महामुद्रां तु योऽभ्यसेत् ॥१७॥
kṣayakuṣṭhagudāvartagulmājīrṇapurogamāḥ । tasya doṣāḥ kṣayaṁ yānti mahāmudrāṁ tu yo ̍ bhyaset ॥
कथितेयं महामुद्रा महासिद्धिकरा नृणाम् । गोपनीया प्रयत्नेन न देया यस्य कस्यचित् ॥१८॥
kathiteyaṁ mahāmudrā mahāsiddhikarā nṛṇām । gopanīyā prayatnena na deyā yasya kasyacit ॥
पार्ष्णिं वामस्य पादस्य योनिस्थाने नियोजयेत् । वामोरूपरि संस्थाप्य दक्षिणं चरणं तथ ॥१९॥
pārṣṇiṁ vāmasya pādasya yonisthāne niyojayet । vāmorūpari saṁsthāpya dakṣiṇaṁ caraṇaṁ tatha ॥
पूरयित्वा ततो वायुं हृदये चुबुकं दृढम् । निष्पीड्यं वायुमाकुञ्च्य मनो मध्ये नियोजयेत् ॥२०॥
pūrayitvā tato vāyuṁ hṛdaye cubukaṁ dṛḍham । niṣpīḍyaṁ vāyumākuñcya mano madhye niyojayet ॥
धारयित्वा यथाशक्ति रेचयेदनिलं शनैः । सव्याङ्गे तु समभ्यस्य दक्षाङ्गे पुनरभ्यसेत् ॥२१॥
dhārayitvā yathāśakti recayedanilaṁ śanaiḥ । savyāṅge tu samabhyasya dakṣāṅge punarabhyaset ॥
मतमत्र तु केषांचित्कण्ठबन्धं विवर्जयेत् । राजदन्तस्थजिह्वाया बन्धः शस्तो भवेदिति ॥२२॥
matamatra tu keṣāṁcitkaṇṭhabandhaṁ vivarjayet । rājadantasthajihvāyā bandhaḥ śasto bhavediti ॥
अयं तु सर्वनाडीनामूर्ध्वंगतिनिरोधकः । अयं खलु महाबन्धो महासिद्धिप्रदायकः ॥२३॥
ayaṁ tu sarvanāḍīnāmūrdhvaṁgatinirodhakaḥ । ayaṁ khalu mahābandho mahāsiddhipradāyakaḥ ॥
कालपाशमहाबन्धविमोचनविचक्षणः। त्रिवेणीसङ्गमं धत्ते केदारं प्रापयेन्मनः ॥२४॥
kālapāśamahābandhavimocanavicakṣaṇaḥ । triveṇīsaṅgamaṁ dhatte kedāraṁ prāpayenmanaḥ ॥
रूपलावण्यसम्पन्ना यथा स्त्री पुरुषं विना । महामुद्रामहाबन्धौ निष्फलौ वेधवर्जितौ ॥२५॥
rūpalāvaṇyasampannā yathā strī puruṣaṁ vinā । mahāmudrāmahābandhau niṣphalau vedhavarjitau ॥
महाबन्धस्थितो योगी कृत्वा पूरकमेकधीः । वायूनां गतिमावृत्य निभृतं कण्ठमुद्रया ॥२६॥
mahābandhasthito yogī kṛtvā pūrakamekadhīḥ । vāyūnāṁ gatimāvṛtya nibhṛtaṁ kaṇṭhamudrayā ॥
समहस्तयुगो भूमौ स्फिचौ सनाडयेच्छनैः । पुटद्वयमतिक्रम्य वायुः स्फुरति मध्यगः ॥२७॥
samahastayugo bhūmau sphicau sanāḍayecchanaiḥ । puṭadvayamatikramya vāyuḥ sphurati madhyagaḥ ॥
सोमसूर्याग्निसम्बन्धो जायते चामृताय वै । मृतावस्था समुत्पन्ना ततो वायुं विरेचयेत् ॥२८॥
somasūryāgnisambandho jāyate cāmṛtāya vai । mṛtāvasthā samutpannā tato vāyuṁ virecayet ॥
महावेधोऽअयमभ्यासान्महासिद्धिप्रदायकः । वलीपलितवेपघ्नः सेव्यते साधकोत्तमैः ॥२९॥
mahāvedho ̍ ayamabhyāsānmahāsiddhipradāyakaḥ । valīpalitavepaghnaḥ sevyate sādhakottamaiḥ ॥
एतत्त्रयं महागुह्यं जरामृत्युविनाशनम् । वह्निवृद्धिकरं चैव ह्यणिमादिगुणप्रदम् ॥३०॥
etattrayaṁ mahāguhyaṁ jarāmṛtyuvināśanam । vahnivṛddhikaraṁ caiva hyaṇimādiguṇapradam ॥
अष्टधा क्रियते चैव यामे यामे दिने दिने । पुण्यसंभारसन्धाय पापौघभिदुरं सदा । सम्यक्शिक्षावतामेवं स्वल्पं प्रथमसाधनम् ॥३१॥
aṣṭadhā kriyate caiva yāme yāme dine dine । puṇyasaṁbhārasandhāya pāpaughabhiduraṁ sadā । samyakśikṣāvatāmevaṁ svalpaṁ prathamasādhanam ॥
कपालकुहरे जिह्वा प्रविष्टा विपरीतगा । भ्रुवोरन्तर्गता दृष्टिर्मुद्रा भवति खेचरी ॥३२॥
kapālakuhare jihvā praviṣṭā viparītagā । bhruvorantargatā dṛṣṭirmudrā bhavati khecarī ॥
छेदनचालनदोहैः कलां क्रमेणाथ वर्धयेत्तावत् । सा यावद्भ्रूमध्यं स्पृशति तदा खेचरीसिद्धिः ॥३३॥
chedanacālanadohaiḥ kalāṁ krameṇātha vardhayettāvat । sā yāvadbhrūmadhyaṁ spṛśati tadā khecarīsiddhiḥ ॥
स्नुहीपत्रनिभं शस्त्रं सुतीक्ष्णं स्निग्धनिर्मलम् । समादाय ततस्तेन रोममात्रं समुच्छिनेत् ॥३४॥
snuhīpatranibhaṁ śastraṁ sutīkṣṇaṁ snigdhanirmalam । samādāya tatastena romamātraṁ samucchinet ॥
ततः सैन्धवपथ्याभ्यां चूर्णिताभ्यां प्रघर्षयेत् । पुनः सप्तदिने प्राप्ते रोममात्रं समुच्छिनेत् ॥३५॥
tataḥ saindhavapathyābhyāṁ cūrṇitābhyāṁ pragharṣayet । punaḥ saptadine prāpte romamātraṁ samucchinet ॥
एवं क्रमेण षण्मासं नित्यं युक्तः समाचरेत् । षण्मासाद्रसनामूलशिराबन्धः प्रणश्यति ॥३६॥
evaṁ krameṇa ṣaṇmāsaṁ nityaṁ yuktaḥ samācaret । ṣaṇmāsādrasanāmūlaśirābandhaḥ praṇaśyati ॥
कलां पराङ्मुखीं कृत्वा त्रिपथे परियोजयेत् । सा भवेत्खेचरी मुद्रा व्योमचक्रं तदुच्यते ॥३७॥
kalāṁ parāṅmukhīṁ kṛtvā tripathe pariyojayet । sā bhavetkhecarī mudrā vyomacakraṁ taducyate ॥
रसनामूर्ध्वगां कृत्वा क्षणार्धमपि तिष्ठति । विषैर्विमुच्यते योगी व्याधिमृत्युजरादिभिः ॥३८॥
rasanāmūrdhvagāṁ kṛtvā kṣaṇārdhamapi tiṣṭhati । viṣairvimucyate yogī vyādhimṛtyujarādibhiḥ ॥
न रोगो मरणं तन्द्रा न निद्रा न क्षुधा तृषा । न च मूर्च्छा भवेत्तस्य यो मुद्रां वेत्ति खेचरीम् ॥३९॥
na rogo maraṇaṁ tandrā na nidrā na kṣudhā tṛṣā । na ca mūrcchā bhavettasya yo mudrāṁ vetti khecarīm ॥
पीड्यते न स रोगेण लिप्यते न च कर्मणा । बाध्यते न स कालेन यो मुद्रां वेत्ति खेचरीम् ॥४०॥
pīḍyate na sa rogeṇa lipyate na ca karmaṇā । bādhyate na sa kālena yo mudrāṁ vetti khecarīm ॥
चित्तं चरति खे यस्माज्जिह्वा चरति खे गता । तेनैषा खेचरी नाम मुद्रा सिद्धैर्निरूपिता ॥४१॥
cittaṁ carati khe yasmājjihvā carati khe gatā । tenaiṣā khecarī nāma mudrā siddhairnirūpitā ॥
खेचर्या मुद्रितं येन विवरं लम्बिकोर्ध्वतः । न तस्य क्षरते बिन्दुः कामिन्याः श्लेषितस्य च ॥४२॥
khecaryā mudritaṁ yena vivaraṁ lambikordhvataḥ । na tasya kṣarate binduḥ kāminyāḥ śleṣitasya ca ॥
चलितो ऽपि यदा बिन्दुः सम्प्राप्तो योनिमण्डलम् । व्रजत्यूर्ध्वं हृतः शक्त्या निबद्धो योनिमुद्रया ॥४३॥
calito ̍ api yadā binduḥ samprāpto yonimaṇḍalam । vrajatyūrdhvaṁ hṛtaḥ śaktyā nibaddho yonimudrayā ॥
ऊर्ध्वजिह्वः स्थिरो भूत्वा सोमपानं करोति यः । मासार्धेन न सन्देहो मृत्युं जयति योगवित् ॥४४॥
ūrdhvajihvaḥ sthiro bhūtvā somapānaṁ karoti yaḥ । māsārdhena na sandeho mṛtyuṁ jayati yogavit ॥
नित्यं सोमकलापूर्णं शरीरं यस्य योगिनः । तक्षकेणापि दष्टस्य विषं तस्य न सर्पति ॥४५॥
nityaṁ somakalāpūrṇaṁ śarīraṁ yasya yoginaḥ । takṣakeṇāpi daṣṭasya viṣaṁ tasya na sarpati ॥
इन्धनानि यथा वह्निस्तैलवर्ति च दीपकः । तथा सोमकलापूर्णं देही देहं न मुञ्चति ॥४६॥
indhanāni yathā vahnistailavarti ca dīpakaḥ । tathā somakalāpūrṇaṁ dehī dehaṁ na muñcati ॥
गोमांसं भक्षयेन्नित्यं पिबेदमरवारुणीम् । कुलीनं तमहं मन्ये चेतरे कुलघातकाः ॥४७॥
gomāṁsaṁ bhakṣayennityaṁ pibedamaravāruṇīm । kulīnaṁ tamahaṁ manye cetare kulaghātakāḥ ॥
गोशब्देनोदिता जिह्वा तत्प्रवेशो हि तालुनि । गोमांसभक्षणं तत्तु महापातकनाशनम् ॥४८॥
gośabdenoditā jihvā tatpraveśo hi tāluni । gomāṁsabhakṣaṇaṁ tattu mahāpātakanāśanam ॥
जिह्वाप्रवेशसम्भूतवह्निनोत्पादितः खलु । चन्द्रात्स्रवति यः सारः सा स्यादमरवारुणी ॥४९॥
jihvāpraveśasambhūtavahninotpāditaḥ khalu । candrātsravati yaḥ sāraḥ sā syādamaravāruṇī ॥
चुम्बन्ती यदि लम्बिकाग्रमनिशं जिह्वा रसस्यन्दिनी सक्षारा कटुकाम्लदुग्धसदृशी मध्वाज्यतुल्या तथा । व्याधीनां हरणं जरान्तकरणं शस्त्रागमोदीरणं तस्य स्यादमरत्वमष्टगुणितं सिद्धाङ्गनाकर्षणम् ॥५०॥
cumbantī yadi lambikāgramaniśaṁ jihvā rasasyandinī sakṣārā kaṭukāmladugdhasadṛśī madhvājyatulyā tathā । vyādhīnāṁ haraṇaṁ jarāntakaraṇaṁ śastrāgamodīraṇaṁ tasya syādamaratvamaṣṭaguṇitaṁ siddhāṅganākarṣaṇam ॥
मूर्ध्नः षोडशपत्रपद्मगलितं प्राणादवाप्तं हठादूर्द्व्हास्यो रसनां नियम्य विवरे शक्तिं परां चिन्तयन् । उत्कल्लोलकलाजलं च विमलं धारामयं यः पिबेन्निर्व्याधिः स मृणालकोमलवपुर्योगी चिरं जीवति ॥५१॥
mūrdhnaḥ ṣoḍaśapatrapadmagalitaṁ prāṇādavāptaṁ haṭhādūrdvhāsyo rasanāṁ niyamya vivare śaktiṁ parāṁ cintayan । utkallolakalājalaṁ ca vimalaṁ dhārāmayaṁ yaḥ pibennirvyādhiḥ sa mṛṇālakomalavapuryogī ciraṁ jīvati ॥
यत्प्रालेयं प्रहितसुषिरं मेरुमूर्धान्तरस्थं तस्मिंस्तत्त्वं प्रवदति सुधीस्तन्मुखं निम्नगानाम् । चन्द्रात्सारः स्रवति वपुषस्तेन मृत्युर्नराणां तद्बध्नीयात्सुकरणमधो नान्यथा कायसिद्धिः ॥५२॥
yatprāleyaṁ prahitasuṣiraṁ merumūrdhāntarasthaṁ tasmiṁstattvaṁ pravadati sudhīstanmukhaṁ nimnagānām । candrātsāraḥ sravati vapuṣastena mṛtyurnarāṇāṁ tadbadhnīyātsukaraṇamadho nānyathā kāyasiddhiḥ ॥
सुषिरं ज्ञानजनकं पञ्चस्रोतःसमन्वितम् । तिष्ठते खेचरी मुद्रा तस्मिन्शून्ये निरञ्जने ॥५३॥
suṣiraṁ jñānajanakaṁ pañcasrotaḥsamanvitam । tiṣṭhate khecarī mudrā tasminśūnye nirañjane ॥
एकं सृष्टिमयं बीजमेका मुद्रा च खेचरी । एको देवो निरालम्ब एकावस्था मनोन्मनी ॥५४॥
ekaṁ sṛṣṭimayaṁ bījamekā mudrā ca khecarī । eko devo nirālamba ekāvasthā manonmanī ॥
बद्धो येन सुषुम्णायां प्राणस्तूड्डीयते यतः । तस्मादुड्डीयनाख्यो ऽयं योगिभिः समुदाहृतः ॥५५॥
baddho yena suṣumṇāyāṁ prāṇastūḍḍīyate yataḥ । tasmāduḍḍīyanākhyo ̍ yaṁ yogibhiḥ samudāhṛtaḥ ॥
उड्डीनं कुरुते यस्मादविश्रान्तं महाखगः । उड्डीयानं तदेव स्यात्तव बन्धो ऽअभिधीयते ॥५६॥
uḍḍīnaṁ kurute yasmādaviśrāntaṁ mahākhagaḥ । uḍḍīyānaṁ tadeva syāttava bandho ̍ abhidhīyate ॥
उदरे पश्चिमं तानं नाभेरूर्ध्वं च कारयेत् । उड्डीयानो ह्यसौ बन्धो मृत्युमातङ्गकेसरी ॥५७॥
udare paścimaṁ tānaṁ nābherūrdhvaṁ ca kārayet । uḍḍīyāno hyasau bandho mṛtyumātaṅgakesarī ॥
उड्डीयानं तु सहजं गुरुणा कथितं सदा । अभ्यसेत्सततं यस्तु वृद्धो ऽअपि तरुणायते ॥५८॥
uḍḍīyānaṁ tu sahajaṁ guruṇā kathitaṁ sadā । abhyasetsatataṁ yastu vṛddho ̍ api taruṇāyate ॥
नाभेरूर्ध्वमधश्चापि तानं कुर्यात्प्रयत्नतः । षण्मासमभ्यसेन्मृत्युं जयत्येव न संशयः ॥५९॥
nābherūrdhvamadhaścāpi tānaṁ kuryātprayatnataḥ । ṣaṇmāsamabhyasenmṛtyuṁ jayatyeva na saṁśayaḥ ॥
सर्वेषामेव बन्धानांउत्तमो ह्युड्डीयानकः । उड्डियाने दृढे बन्धे मुक्तिः स्वाभाविकी भवेत् ॥६०॥
sarveṣāmeva bandhānāṁuttamo hyuḍḍīyānakaḥ । uḍḍiyāne dṛḍhe bandhe muktiḥ svābhāvikī bhavet ॥
पार्ष्णिभागेन सम्पीड्य योनिमाकुञ्चयेद्गुदम् । अपानमूर्ध्वमाकृष्य मूलबन्धो ऽभिधीयते ॥६१॥
pārṣṇibhāgena sampīḍya yonimākuñcayedgudam । apānamūrdhvamākṛṣya mūlabandho ̍ bhidhīyate ॥
अधोगतिमपानं वा ऊर्ध्वगं कुरुते बलात् । आकुञ्चनेन तं प्राहुर्मूलबन्धं हि योगिनः ॥६२॥
adhogatimapānaṁ vā ūrdhvagaṁ kurute balāt । ākuñcanena taṁ prāhurmūlabandhaṁ hi yoginaḥ ॥
गुदं पार्ष्ण्या तु सम्पीड्य वायुमाकुञ्चयेद्बलात् । वारं वारं यथा चोर्ध्वं समायाति समीरणः ॥६३॥
gudaṁ pārṣṇyā tu sampīḍya vāyumākuñcayedbalāt । vāraṁ vāraṁ yathā cordhvaṁ samāyāti samīraṇaḥ ॥
प्राणापानौ नादबिन्दू मूलबन्धेन चैकताम् । गत्वा योगस्य संसिद्धिं यच्छतो नात्र संशयः ॥६४॥
prāṇāpānau nādabindū mūlabandhena caikatām । gatvā yogasya saṁsiddhiṁ yacchato nātra saṁśayaḥ ॥
अपानप्राणयोरैक्यं क्षयो मूत्रपुरीषयोः । युवा भवति वृद्धो ऽअपि सततं मूलबन्धनात् ॥६५॥
apānaprāṇayoraikyaṁ kṣayo mūtrapurīṣayoḥ । yuvā bhavati vṛddho ̍ api satataṁ mūlabandhanāt ॥
अपान ऊर्ध्वगे जाते प्रयाते वह्निमण्डलम् । तदानलशिखा दीर्घा जायते वायुनाहता ॥६६॥
apāna ūrdhvage jāte prayāte vahnimaṇḍalam । tadānalaśikhā dīrghā jāyate vāyunāhatā ॥
ततो यातो वह्न्यपानौ प्राणमुष्णस्वरूपकम् । तेनात्यन्तप्रदीप्तस्तु ज्वलनो देहजस्तथा ॥६७॥
tato yāto vahnyapānau prāṇamuṣṇasvarūpakam । tenātyantapradīptastu jvalano dehajastathā ॥
तेन कुण्डलिनी सुप्ता सन्तप्ता सम्प्रबुध्यते । दण्डाहता भुजङ्गीव निश्वस्य ऋजुतां व्रजेत् ॥६८॥
tena kuṇḍalinī suptā santaptā samprabudhyate । daṇḍāhatā bhujaṅgīva niśvasya ṛjutāṁ vrajet ॥
बिलं प्रविष्टेव ततो ब्रह्मनाड्यंतरं व्रजेत् । तस्मान्नित्यं मूलबन्धः कर्तव्यो योगिभिः सदा ॥६९॥
bilaṁ praviṣṭeva tato brahmanāḍyaṁtaraṁ vrajet । tasmānnityaṁ mūlabandhaḥ kartavyo yogibhiḥ sadā ॥
कण्ठमाकुञ्च्य हृदये स्थापयेच्चिबुकं दृढम् । बन्धो जालन्धराख्यो ऽयं जरामृत्युविनाशकः ॥७०॥
kaṇṭhamākuñcya hṛdaye sthāpayeccibukaṁ dṛḍham । bandho jālandharākhyo ̍ yaṁ jarāmṛtyuvināśakaḥ ॥
बध्नाति हि सिराजालमधोगामि नभोजलम् । ततो जालन्धरो बन्धः कण्ठदुःखौघनाशनः ॥७१॥
badhnāti hi sirājālamadhogāmi nabhojalam । tato jālandharo bandhaḥ kaṇṭhaduḥkhaughanāśanaḥ ॥
जालन्धरे कृते बन्धे कण्ठसंकोचलक्षणे । न पीयूषं पतत्यग्नौ न च वायुः प्रकुप्यति ॥७२॥
jālandhare kṛte bandhe kaṇṭhasaṁkocalakṣaṇe । na pīyūṣaṁ patatyagnau na ca vāyuḥ prakupyati ॥
कण्ठसंकोचनेनैव द्वे नाड्यौ स्तम्भयेद्दृढम् । मध्यचक्रमिदं ज्ञेयं षोडशाधारबन्धनम् ॥७३॥
kaṇṭhasaṁkocanenaiva dve nāḍyau stambhayeddṛḍham । madhyacakramidaṁ jñeyaṁ ṣoḍaśādhārabandhanam ॥
मूलस्थानं समाकुञ्च्य उड्डियानं तु कारयेत् । इडां च पिङ्गलां बद्ध्वा वाहयेत्पश्चिमे पथि ॥७४॥
mūlasthānaṁ samākuñcya uḍḍiyānaṁ tu kārayet । iḍāṁ ca piṅgalāṁ baddhvā vāhayetpaścime pathi ॥
अनेनैव विधानेन प्रयाति पवनो लयम् । ततो न जायते मृत्युर्जरारोगादिकं तथा ॥७५॥
anenaiva vidhānena prayāti pavano layam । tato na jāyate mṛtyurjarārogādikaṁ tathā ॥
बन्धत्रयमिदं श्रेष्ठं महासिद्धैश्च सेवितम् । सर्वेषां हठतन्त्राणां साधनं योगिनो विदुः ॥७६॥
bandhatrayamidaṁ śreṣṭhaṁ mahāsiddhaiśca sevitam । sarveṣāṁ haṭhatantrāṇāṁ sādhanaṁ yogino viduḥ ॥
यत्किंचित्स्रवते चन्द्रादमृतं दिव्यरूपिणः । तत्सर्वं ग्रसते सूर्यस्तेन पिण्डो जरायुतः ॥७७॥
yatkiṁcitsravate candrādamṛtaṁ divyarūpiṇaḥ । tatsarvaṁ grasate sūryastena piṇḍo jarāyutaḥ ॥
तत्रास्ति करणं दिव्यं सूर्यस्य मुखवञ्चनम् । गुरूपदेशतो ज्ञेयं न तु शास्त्रार्थकोटिभिः ॥७८॥
tatrāsti karaṇaṁ divyaṁ sūryasya mukhavañcanam । gurūpadeśato jñeyaṁ na tu śāstrārthakoṭibhiḥ ॥
ऊर्ध्वनाभेरधस्तालोरूर्ध्वं भानुरधः शशी । करणी विपरीताखा गुरुवाक्येन लभ्यते ॥७९॥
ūrdhvanābheradhastālorūrdhvaṁ bhānuradhaḥ śaśī । karaṇī viparītākhā guruvākyena labhyate ॥
नित्यमभ्यासयुक्तस्य जठराग्निविवर्धनी । आहारो बहुलस्तस्य सम्पाद्यः साधकस्य च ॥८०॥
nityamabhyāsayuktasya jaṭharāgnivivardhanī । āhāro bahulastasya sampādyaḥ sādhakasya ca ॥
अल्पाहारो यदि भवेदग्निर्दहति तत्क्षणात् । अधःशिराश्चोर्ध्वपादः क्षणं स्यात्प्रथमे दिने ॥८१॥
alpāhāro yadi bhavedagnirdahati tatkṣaṇāt । adhaḥśirāścordhvapādaḥ kṣaṇaṁ syātprathame dine ॥
क्षणाच्च किंचिदधिकमभ्यसेच्च दिने दिने । वलितं पलितं चैव षण्मासोर्ध्वं न दृश्यते । याममात्रं तु यो नित्यमभ्यसेत्स तु कालजित् ॥८२॥
kṣaṇācca kiṁcidadhikamabhyasecca dine dine । valitaṁ palitaṁ caiva ṣaṇmāsordhvaṁ na dṛśyate । yāmamātraṁ tu yo nityamabhyasetsa tu kālajit ॥
स्वेच्छया वर्तमानो ऽअपि योगोक्तैर्नियमैर्विना । वज्रोलीं यो विजानाति स योगी सिद्धिभाजनम् ॥८३॥
svecchayā vartamāno ̍ api yogoktairniyamairvinā । vajrolīṁ yo vijānāti sa yogī siddhibhājanam ॥
तत्र वस्तुद्वयं वक्ष्ये दुर्लभं यस्य कस्यचित् । क्षीरं चैकं द्वितीयं तु नारी च वशवर्तिनी ॥८४॥
tatra vastudvayaṁ vakṣye durlabhaṁ yasya kasyacit । kṣīraṁ caikaṁ dvitīyaṁ tu nārī ca vaśavartinī ॥
मेहनेन शनैः सम्यगूर्ध्वाकुञ्चनमभ्यसेत् । पुरुषो ऽप्यथवा नारी वज्रोलीसिद्धिमाप्नुयात् ॥८५॥
mehanena śanaiḥ samyagūrdhvākuñcanamabhyaset । puruṣo ̍ pyathavā nārī vajrolīsiddhimāpnuyāt ॥
यत्नतः शस्तनालेन फूत्कारं वज्रकन्दरे । शनैः शनैः प्रकुर्वीत वायुसंचारकारणात् ॥८६॥
yatnataḥ śastanālena phūtkāraṁ vajrakandare । śanaiḥ śanaiḥ prakurvīta vāyusaṁcārakāraṇāt ॥
नारीभगे पदद्बिन्दुमभ्यासेनोर्ध्वमाहरेत् । चलितं च निजं बिन्दुमूर्ध्वमाकृष्य रक्षयेत् ॥८७॥
nārībhage padadbindumabhyāsenordhvamāharet । calitaṁ ca nijaṁ bindumūrdhvamākṛṣya rakṣayet ॥
एवं संरक्षयेद्बिन्दुं जयति योगवित् । मरणं बिन्दुपातेन जीवनं बिन्दुधारणात् ॥८८॥
evaṁ saṁrakṣayedbinduṁ jayati yogavit । maraṇaṁ bindupātena jīvanaṁ bindudhāraṇāt ॥
सुगन्धो योगिनो देहे जायते बिन्दुधारणात् । यावद्बिन्दुः स्थिरो देहे तावत्कालभयं कुतः ॥८९॥
sugandho yogino dehe jāyate bindudhāraṇāt । yāvadbinduḥ sthiro dehe tāvatkālabhayaṁ kutaḥ ॥
चित्तायत्तं नृणां शुक्रं शुक्रायत्तं च जीवितम् । तस्माच्छुक्रं मनश्चैव रक्षणीयं प्रयत्नतः ॥९०॥
cittāyattaṁ nṛṇāṁ śukraṁ śukrāyattaṁ ca jīvitam । tasmācchukraṁ manaścaiva rakṣaṇīyaṁ prayatnataḥ ॥
ऋतुमत्या रजो ऽप्येवं निजं बिन्दुं च रक्षयेत् । मेढ्रेणाकर्षयेदूर्ध्वं सम्यगभ्यासयोगवित् ॥९१॥
ṛtumatyā rajo ̍ pyevaṁ nijaṁ binduṁ ca rakṣayet । meḍhreṇākarṣayedūrdhvaṁ samyagabhyāsayogavit ॥
सहजोलिश्चामरोलिर्वज्रोल्या भेद एकतः । जले सुभस्म निक्षिप्य दग्धगोमयसम्भवम् ॥९२॥
sahajoliścāmarolirvajrolyā bheda ekataḥ । jale subhasma nikṣipya dagdhagomayasambhavam ॥
वज्रोलीमैथुनादूर्ध्वं स्त्रीपुंसोः स्वाङ्गलेपनम् । आसीनयोः सुखेनैव मुक्तव्यापारयोः क्षणात् ॥९३॥
vajrolīmaithunādūrdhvaṁ strīpuṁsoḥ svāṅgalepanam । āsīnayoḥ sukhenaiva muktavyāpārayoḥ kṣaṇāt ॥
सहजोलिरियं प्रोक्ता श्रद्धेया योगिभिः सदा । अयं शुभकरो योगो भोगयुक्तो ऽपि मुक्तिदः ॥९४॥
sahajoliriyaṁ proktā śraddheyā yogibhiḥ sadā । ayaṁ śubhakaro yogo bhogayukto ̍ pi muktidaḥ ॥
अयं योगः पुण्यवतां धीराणां तत्त्वदर्शिनाम् । निर्मत्सराणां वै सिध्येन्न तु मत्सरशालिनाम् ॥९५॥
ayaṁ yogaḥ puṇyavatāṁ dhīrāṇāṁ tattvadarśinām । nirmatsarāṇāṁ vai sidhyenna tu matsaraśālinām ॥
पित्तोल्बणत्वात्प्रथमाम्बुधारां विहाय निःसारतयान्त्यधाराम् । निषेव्यते शीतलमध्यधारा कापालिके खण्डमते ऽअमरोली ॥९६॥
pittolbaṇatvātprathamāmbudhārāṁ vihāya niḥsāratayāntyadhārām । niṣevyate śītalamadhyadhārā kāpālike khaṇḍamate ̍ amarolī ॥
अमरीं यः पिबेन्नित्यं नस्यं कुर्वन्दिने दिने । वज्रोलीमभ्यसेत्सम्यक्सामरोलीति कथ्यते ॥९७॥
amarīṁ yaḥ pibennityaṁ nasyaṁ kurvandine dine । vajrolīmabhyasetsamyaksāmarolīti kathyate ॥
अभ्यासान्निःसृतां चान्द्रीं विभूत्या सह मिश्रयेत् । धारयेदुत्तमाङ्गेषु दिव्यदृष्टिः प्रजायते ॥९८॥
abhyāsānniḥsṛtāṁ cāndrīṁ vibhūtyā saha miśrayet । dhārayeduttamāṅgeṣu divyadṛṣṭiḥ prajāyate ॥
पुंसो बिन्दुं समाकुञ्च्य सम्यगभ्यासपाटवात् । यदि नारी रजो रक्षेद्वज्रोल्या सापि योगिनी ॥९९॥
puṁso binduṁ samākuñcya samyagabhyāsapāṭavāt । yadi nārī rajo rakṣedvajrolyā sāpi yoginī ॥
तस्याः किंचिद्रजो नाशं नगच्छति न संशयः । तस्याः शरीरे नादश्च बिन्दुतामेव गच्छति ॥१००॥
tasyāḥ kiṁcidrajo nāśaṁ nagacchati na saṁśayaḥ । tasyāḥ śarīre nādaśca bindutāmeva gacchati ॥
स बिन्दुस्तद्रजश्चैव एकीभूय स्वदेहगौ । वज्रोल्यभ्यासयोगेन सर्वसिद्धिं प्रयच्छतः ॥१०१॥
sa bindustadrajaścaiva ekībhūya svadehagau । vajrolyabhyāsayogena sarvasiddhiṁ prayacchataḥ ॥
रक्षेदाकुञ्चनादूर्ध्वं या रजः सा हि योगिनी । अतीतानागतं वेत्ति खेचरी च भवेद्ध्रुवम् ॥१०२॥
rakṣedākuñcanādūrdhvaṁ yā rajaḥ sā hi yoginī । atītānāgataṁ vetti khecarī ca bhaveddhruvam ॥
देहसिद्धिं च लभते वज्रोल्यभ्यासयोगतः । अयं पुण्यकरो योगो भोगे भुक्ते ऽअपि मुक्तिदः ॥१०३॥
dehasiddhiṁ ca labhate vajrolyabhyāsayogataḥ । ayaṁ puṇyakaro yogo bhoge bhukte ̍ api muktidaḥ ॥
कुटिलाङ्गी कुण्डलिनी भुजङ्गी शक्तिरीश्वरी । कुण्डल्यरुन्धती चैते शब्दाः पर्यायवाचकाः ॥१०४॥
kuṭilāṅgī kuṇḍalinī bhujaṅgī śaktirīśvarī । kuṇḍalyarundhatī caite śabdāḥ paryāyavācakāḥ ॥
उद्घाटयेत्कपाटं तु यथा कुंचिकया हठात् । कुण्डलिन्या तथा योगी मोक्षद्वारं विभेदयेत् ॥१०५॥
udghāṭayetkapāṭaṁ tu yathā kuṁcikayā haṭhāt । kuṇḍalinyā tathā yogī mokṣadvāraṁ vibhedayet ॥
येन मार्गेण गन्तव्यं ब्रह्मस्थानं निरामयम् । मुखेनाच्छाद्य तद्वारं प्रसुप्ता परमेश्वरी ॥१०६॥
yena mārgeṇa gantavyaṁ brahmasthānaṁ nirāmayam । mukhenācchādya tadvāraṁ prasuptā parameśvarī ॥
कन्दोर्ध्वे कुण्डली शक्तिः सुप्ता मोक्षाय योगिनाम् । बन्धनाय च मूढानां यस्तां वेत्ति स योगवित् ॥१०७॥
kandordhve kuṇḍalī śaktiḥ suptā mokṣāya yoginām । bandhanāya ca mūḍhānāṁ yastāṁ vetti sa yogavit ॥
कुण्डली कुटिलाकारा सर्पवत्परिकीर्तिता । सा शक्तिश्चालिता येन स मुक्तो नात्र संशयः ॥१०८॥
kuṇḍalī kuṭilākārā sarpavatparikīrtitā । sā śaktiścālitā yena sa mukto nātra saṁśayaḥ ॥
गङ्गायमुनयोर्मध्ये बालरण्डां तपस्विनीम् । बलात्कारेण गृह्णीयात्तद्विष्णोः परमं पदम् ॥१०९॥
gaṅgāyamunayormadhye bālaraṇḍāṁ tapasvinīm । balātkāreṇa gṛhṇīyāttadviṣṇoḥ paramaṁ padam ॥
इडा भगवती गङ्गा पिङ्गला यमुना नदी । इडापिङ्गलयोर्मध्ये बालरण्डा च कुण्डली ॥११०॥
iḍā bhagavatī gaṅgā piṅgalā yamunā nadī । iḍāpiṅgalayormadhye bālaraṇḍā ca kuṇḍalī ॥
पुच्छे प्रगृह्य भुजङ्गीं सुप्तामुद्बोधयेच्च ताम् । निद्रां विहाय सा शक्तिरूर्ध्वमुत्तिष्ठते हठात् ॥१११॥
pucche pragṛhya bhujaṅgīṁ suptāmudbodhayecca tām । nidrāṁ vihāya sā śaktirūrdhvamuttiṣṭhate haṭhāt ॥
अवस्थिता चैव फणावती सा प्रातश्च सायं प्रहरार्धमात्रम् । प्रपूर्य सूर्यात्परिधानयुक्त्या प्रगृह्य नित्यं परिचालनीया ॥११२॥
avasthitā caiva phaṇāvatī sā prātaśca sāyaṁ praharārdhamātram । prapūrya sūryātparidhānayuktyā pragṛhya nityaṁ paricālanīyā ॥
ऊर्ध्वं वितस्तिमात्रं तु विस्तारं चतुरङ्गुलम् । मृदुलं धवलं प्रोक्तं वेष्टिताम्बरलक्षणम् ॥११३॥
ūrdhvaṁ vitastimātraṁ tu vistāraṁ caturaṅgulam । mṛdulaṁ dhavalaṁ proktaṁ veṣṭitāmbaralakṣaṇam ॥
सति वज्रासने पादौ कराभ्यां धारयेद्दृढम् । गुल्फदेशसमीपे च कन्दं तत्र प्रपीडयेत् ॥११४॥
sati vajrāsane pādau karābhyāṁ dhārayeddṛḍham । gulphadeśasamīpe ca kandaṁ tatra prapīḍayet ॥
वज्रासने स्थितो योगी चालयित्वा च कुण्डलीम् । कुर्यादनन्तरं भस्त्रां कुण्डलीमाशु बोधयेत् ॥११५॥
vajrāsane sthito yogī cālayitvā ca kuṇḍalīm । kuryādanantaraṁ bhastrāṁ kuṇḍalīmāśu bodhayet ॥
भानोराकुञ्चनं कुर्यात्कुण्डलीं चालयेत्ततः । मृत्युवक्त्रगतस्यापि तस्य मृत्युभयं कुतः॥११६॥
bhānorākuñcanaṁ kuryātkuṇḍalīṁ cālayettataḥ । mṛtyuvaktragatasyāpi tasya mṛtyubhayaṁ kutaḥ ॥
मुहूर्तद्वयपर्यन्तं निर्भयं चालनादसौ । ऊर्ध्वमाकृष्यते किंचित्सुषुम्णायां समुद्गता ॥११७॥
muhūrtadvayaparyantaṁ nirbhayaṁ cālanādasau । ūrdhvamākṛṣyate kiṁcitsuṣumṇāyāṁ samudgatā ॥
तेन कुण्डलिनी तस्याः सुषुम्णाया मुखं ध्रुवम् । जहाति तस्मात्प्राणो ऽअयं सुषुम्णां व्रजति स्वतः ॥११८॥
tena kuṇḍalinī tasyāḥ suṣumṇāyā mukhaṁ dhruvam । jahāti tasmātprāṇo ̍ ayaṁ suṣumṇāṁ vrajati svataḥ ॥
तस्मात्संचालयेन्नित्यं सुखसुप्तामरुन्धतीम् । तस्याः संचालनेनैव योगी रोगैः प्रमुच्यते ॥११९॥
tasmātsaṁcālayennityaṁ sukhasuptāmarundhatīm । tasyāḥ saṁcālanenaiva yogī rogaiḥ pramucyate ॥
येन संचालिता शक्तिः स योगी सिद्धिभाजनम् । किमत्र बहुनोक्तेन कालं जयति लीलया ॥१२०॥
yena saṁcālitā śaktiḥ sa yogī siddhibhājanam । kimatra bahunoktena kālaṁ jayati līlayā ॥
ब्रह्मचर्यरतस्यैव नित्यं हितमिताशिनः । मण्डलाद्दृश्यते सिद्धिः कुण्डल्यभ्यासयोगिनः ॥१२१॥
brahmacaryaratasyaiva nityaṁ hitamitāśinaḥ । maṇḍalāddṛśyate siddhiḥ kuṇḍalyabhyāsayoginaḥ ॥
कुण्डलीं चालयित्वा तु भस्त्रां कुर्याद्विशेषतः । एवमभ्यस्यतो नित्यं यमिनो यमभीः कुतः ॥१२२॥
kuṇḍalīṁ cālayitvā tu bhastrāṁ kuryādviśeṣataḥ । evamabhyasyato nityaṁ yamino yamabhīḥ kutaḥ ॥
द्वासप्ततिसहस्राणां नाडीनां मलशोधने । कुतः प्रक्षालनोपायः कुण्डल्यभ्यसनादृते ॥१२३॥
dvāsaptatisahasrāṇāṁ nāḍīnāṁ malaśodhane । kutaḥ prakṣālanopāyaḥ kuṇḍalyabhyasanādṛte ॥
इयं तु मध्यमा नाडी दृढाभ्यासेन योगिनाम् । आसनप्राणसंयाममुद्राभिः सरला भवेत् ॥१२४॥
iyaṁ tu madhyamā nāḍī dṛḍhābhyāsena yoginām । āsanaprāṇasaṁyāmamudrābhiḥ saralā bhavet ॥
अभ्यासे तु विनिद्राणां मनो धृत्वा समाधिना । रुद्राणी वा परा मुद्रा भद्रां सिद्धिं प्रयच्छति ॥१२५॥
abhyāse tu vinidrāṇāṁ mano dhṛtvā samādhinā । rudrāṇī vā parā mudrā bhadrāṁ siddhiṁ prayacchati ॥
राजयोगं विना पृथ्वी राजयोगं विना निशा । राजयोगं विना मुद्रा विचित्रापि न शोभते ॥१२६॥
rājayogaṁ vinā pṛthvī rājayogaṁ vinā niśā । rājayogaṁ vinā mudrā vicitrāpi na śobhate ॥
मारुतस्य विधिं सर्वं मनोयुक्तं समभ्यसेत् । इतरत्र न कर्तव्या मनोवृत्तिर्मनीषिणा ॥१२७॥
mārutasya vidhiṁ sarvaṁ manoyuktaṁ samabhyaset । itaratra na kartavyā manovṛttirmanīṣiṇā ॥
इति मुद्रा दश प्रोक्ता आदिनाथेन शम्भुना । एकैका तासु यमिनां महासिद्धिप्रदायिनी ॥१२८॥
iti mudrā daśa proktā ādināthena śambhunā । ekaikā tāsu yamināṁ mahāsiddhipradāyinī ॥
उपदेशं हि मुद्राणां यो दत्ते साम्प्रदायिकम् । स एव श्रीगुरुः स्वामी साक्षादीश्वर एव सः ॥१२९॥
upadeśaṁ hi mudrāṇāṁ yo datte sāmpradāyikam । sa eva śrīguruḥ svāmī sākṣādīśvara eva saḥ ॥
तस्य वाक्यपरो भूत्वा मुद्राभ्यासे समाहितः । अणिमादिगुणैः सार्धं लभते कालवञ्चनम् ॥१३०॥
tasya vākyaparo bhūtvā mudrābhyāse samāhitaḥ । aṇimādiguṇaiḥ sārdhaṁ labhate kālavañcanam ॥