अर्जुन उवाच । ज्यायसी चेतीकर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन । तत्किं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव ॥१॥
arjuna uvāca । jyāyasī cetīkarmaṇaste matā buddhirjanārdana । tatkiṁ karmaṇi ghore māṁ niyojayasi keśava ॥
व्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे । तदेकं वद निश्चित्य येन श्रेयो हमाप्नुयाम् ॥२॥
vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṁ mohayasīva me । tadekaṁ vada niścitya yena śreyo hamāpnuyām ॥
श्रीभगवानुवाच । लोके स्मिन् द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ । ज्ञानयोगेन साङ्ख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम् ॥३॥
śrībhagavānuvāca । loke smin dvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha । jñānayogena sāṅkhyānāṁ karmayogena yoginām ॥
न कर्मणामनारम्भान्नैष्कर्म्यं पुरुषो श्नुते । न च सन्न्यसनादेव सिद्धिं समधिगच्छति ॥४॥
na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṁ puruṣo śnute । na ca sannyasanādeva siddhiṁ samadhigacchati ॥
न हि कश्चित्क्षणमपि जातु तिष्ठत्यकर्मकृत् । कार्यते ह्यवशः कर्म सर्वः प्रकृतिजैर्गुणैः ॥५॥
na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt । kāryate hyavaśaḥ karma sarvaḥ prakṛtijairguṇaiḥ ॥
कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन् । इन्द्रियार्थान्विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते ॥६॥
karmendriyāṇi saṁyamya ya āste manasā smaran । indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate ॥
यस्त्विन्द्रियाणि मनसा नियम्यारभते र्जुन । कर्मेन्द्रियैः कर्मयोगमसक्तः स विशिष्यते ॥७॥
yastvindriyāṇi manasā niyamyārabhate rjuna । karmendriyaiḥ karmayogamasaktaḥ sa viśiṣyate ॥
नियतं कुरु कर्म त्वं कर्म ज्याओ ह्यकर्मणः । शरीरयात्रापि च ते न प्रसिद्ध्येदकर्मणः ॥८॥
niyataṁ kuru karma tvaṁ karma jyāo hyakarmaṇaḥ । śarīrayātrāpi ca te na prasiddhyedakarmaṇaḥ ॥
यज्ञार्थात्कर्मणो न्यत्र लोको यं कर्मबन्धनः । तदर्थं कर्म कौन्तेय मुक्तसङ्गः समाचर ॥९॥
yajñārthātkarmaṇo nyatra loko yaṁ karmabandhanaḥ । tadarthaṁ karma kaunteya muktasaṅgaḥ samācara ॥
सहयज्ञाः प्रजाः सृष्ट्वा पुरोवाच प्रजापतिः । अनेन प्रसविष्यध्वमेष वो स्त्विष्टकामधुक् ॥१०॥
sahayajñāḥ prajāḥ sṛṣṭvā purovāca prajāpatiḥ । anena prasaviṣyadhvameṣa vo stviṣṭakāmadhuk ॥
देवान्भावयतानेन ते देवा भावयन्तु वः । परस्परं भावयन्तः श्रेयः परमवाप्स्यथ ॥११॥
devānbhāvayatānena te devā bhāvayantu vaḥ । parasparaṁ bhāvayantaḥ śreyaḥ paramavāpsyatha ॥
इष्टान्भोगान्हि वो देवा दास्यन्ते यज्ञभाविताः । तैर्दत्तानप्रदायैभ्यो यो भुङ्क्ते स्तेन एव सः ॥१२॥
iṣṭānbhogānhi vo devā dāsyante yajñabhāvitāḥ । tairdattānapradāyaibhyo yo bhuṅkte stena eva saḥ ॥
यज्ञशिष्टाशिनः सन्तो मुच्यन्ते सर्वकिल्बिषैः । भुञ्जते ते त्वघं पापा ये पचन्त्यात्मकारणात् ॥१३॥
yajñaśiṣṭāśinaḥ santo mucyante sarvakilbiṣaiḥ । bhuñjate te tvaghaṁ pāpā ye pacantyātmakāraṇāt ॥
अन्नाद्भवन्ति भूतानि पर्जन्यादन्नसम्भवः । यज्ञाद्भवति पर्जन्यो यज्ञः कर्मसमुद्भवः ॥१४॥
annādbhavanti bhūtāni parjanyādannasambhavaḥ । yajñādbhavati parjanyo yajñaḥ karmasamudbhavaḥ ॥
कर्म ब्रह्मोद्द्भवं विद्धि ब्रह्माक्षरसमुद्भवम् । तस्मात्सर्वगतं ब्रह्म नित्यं यज्ञे प्रतिष्ठितम् ॥१५॥
karma brahmoddbhavaṁ viddhi brahmākṣarasamudbhavam । tasmātsarvagataṁ brahma nityaṁ yajñe pratiṣṭhitam ॥
एवं प्रवर्तितं चक्रं नानुवर्तयतीह यः । अघायुरिन्द्रियारामो मोघं पार्थ स जीवति ॥१६॥
evaṁ pravartitaṁ cakraṁ nānuvartayatīha yaḥ । aghāyurindriyārāmo moghaṁ pārtha sa jīvati ॥
यस्त्वात्मरतिरेव स्यादात्मतृप्तश्च मानवः । आत्मन्येव च सन्तुष्टस्तस्य कार्यं न विद्यते ॥१७॥
yastvātmaratireva syādātmatṛptaśca mānavaḥ । ātmanyeva ca santuṣṭastasya kāryaṁ na vidyate ॥
नैव तस्य कृतेनार्थो नाकृतेनेह कश्चन । न चास्य सर्वभूतेषु कश्चिदर्थव्यपाश्रयः ॥१८॥
naiva tasya kṛtenārtho nākṛteneha kaścana । na cāsya sarvabhūteṣu kaścidarthavyapāśrayaḥ ॥
तस्मादसक्तः सततं कार्यं कर्म समाचर । असक्तो ह्याचरन्कर्म परमाप्नोति पूरुषः ॥१९॥
tasmādasaktaḥ satataṁ kāryaṁ karma samācara । asakto hyācarankarma paramāpnoti pūruṣaḥ ॥
कर्मणैव हि संसिद्धिमास्थिता जनकादयः । लोकसङ्ग्रहमेवापि सम्पश्यन्कर्तुमर्हसि ॥२०॥
karmaṇaiva hi saṁsiddhimāsthitā janakādayaḥ । lokasaṅgrahamevāpi sampaśyankartumarhasi ॥
यद्यदाचरति श्रेष्ठस्तत्तदेवेतरो जनः । स यत्प्रमाणं कुरुते लोकस्तदनुवर्तते ॥२१॥
yadyadācarati śreṣṭhastattadevetaro janaḥ । sa yatpramāṇaṁ kurute lokastadanuvartate ॥
न मे पार्थास्ति कर्तव्यं त्रिषु लोकेषु किञ्चन । नानवाप्तमवाप्तव्यं वर्त एव च कर्मणि ॥२२॥
na me pārthāsti kartavyaṁ triṣu lokeṣu kiñcana । nānavāptamavāptavyaṁ varta eva ca karmaṇi ॥
यदि ह्यहं न वर्तेयं जातु कर्मण्यतन्द्रितः । मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥२३॥
yadi hyahaṁ na varteyaṁ jātu karmaṇyatandritaḥ । mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ॥
उत्सीदेयुरिमे लोका न कुर्यां कर्म चेदहम् । सङ्करस्य च कर्ता स्यामुपहन्यामिमाः प्रजाः ॥२४॥
utsīdeyurime lokā na kuryāṁ karma cedaham । saṅkarasya ca kartā syāmupahanyāmimāḥ prajāḥ ॥
सक्ताः कर्मण्यविद्वांसो यथा कुर्वन्ति भारत । कुर्याद्विद्वांस्तथासक्त श्चिकीर्षुर्लोकसङ्ग्रहम् ॥२५॥
saktāḥ karmaṇyavidvāṁso yathā kurvanti bhārata । kuryādvidvāṁstathāsakta ścikīrṣurlokasaṅgraham ॥
न बुद्धिभेदं जनयेदज्ञानां कर्मसङ्गिनाम् । जोषयेत्सर्वकर्माणि विद्वान्युक्तः समाचरन् ॥२६॥
na buddhibhedaṁ janayedajñānāṁ karmasaṅginām । joṣayetsarvakarmāṇi vidvānyuktaḥ samācaran ॥
प्रकृतेः क्रियमाणानि गुणैः कर्माणि सर्वशः । अहङ्कारविमूढात्मा कर्ताहमिति मन्यते ॥२७॥
prakṛteḥ kriyamāṇāni guṇaiḥ karmāṇi sarvaśaḥ । ahaṅkāravimūḍhātmā kartāhamiti manyate ॥
तत्त्ववित्तु महाबाहो गुणकर्मविभागयोः । गुणा गुणेषु वर्तन्त इति मत्वा न सज्जते ॥२८॥
tattvavittu mahābāho guṇakarmavibhāgayoḥ । guṇā guṇeṣu vartanta iti matvā na sajjate ॥
प्रकृतेर्गुणसम्मूढाः सज्जन्ते गुणकर्मसु । तानकृत्स्नविदोमन्दान्कृत्स्नविन्न विचालयेत् ॥२९॥
prakṛterguṇasammūḍhāḥ sajjante guṇakarmasu । tānakṛtsnavidomandānkṛtsnavinna vicālayet ॥
मयि सर्वाणि कर्माणि सन्न्यस्याध्यत्मचेतसा । निराशीर्निर्ममो भूत्वा युध्यस्व विगतज्वरः ॥३०॥
mayi sarvāṇi karmāṇi sannyasyādhyatmacetasā । nirāśīrnirmamo bhūtvā yudhyasva vigatajvaraḥ ॥
ये मे मतमिदं नित्यमनुतिष्ठन्ति मानवाः । श्रद्धावन्तो नसूयन्तो मुच्यन्ते ते पि कर्मभिः ॥३१॥
ye me matamidaṁ nityamanutiṣṭhanti mānavāḥ । śraddhāvanto nasūyanto mucyante te pi karmabhiḥ ॥
ये त्वेतदभ्यसूयन्तो नानुतिष्ठन्ति मे मतम् । सर्वज्ञानविमूढांस्तान्विद्धि नष्टानचेतसः ॥३२॥
ye tvetadabhyasūyanto nānutiṣṭhanti me matam । sarvajñānavimūḍhāṁstānviddhi naṣṭānacetasaḥ ॥
सदृशं चेष्टते स्वस्याः प्रकृतेर्ज्ञानवानपि । प्रकृतिं यान्ति भूतानि निग्रहः किं करिष्यति ॥३३॥
sadṛśaṁ ceṣṭate svasyāḥ prakṛterjñānavānapi । prakṛtiṁ yānti bhūtāni nigrahaḥ kiṁ kariṣyati ॥
इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ । तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ ॥३४॥
indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau । tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau ॥
श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् । स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः ॥३५॥
śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt । svadharme nidhanaṁ śreyaḥ paradharmo bhayāvahaḥ ॥
अर्जुन उवाच । अथ केन प्रयुक्तो यं पापं चरति पूरुषः । अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः ॥३६॥
arjuna uvāca । atha kena prayukto yaṁ pāpaṁ carati pūruṣaḥ । anicchannapi vārṣṇeya balādiva niyojitaḥ ॥
श्रीभगवानुवाच । काम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः । महाशनो महापाप्मा विद्ध्येनमिह वैरिणम् ॥३७॥
śrībhagavānuvāca । kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ । mahāśano mahāpāpmā viddhyenamiha vairiṇam ॥
धूमेनाव्रियते वह्निर्यथादर्शो मलेन च । यथोल्बेनावृतो गर्भस्तथा तेनेदमावृतम् ॥३८॥
dhūmenāvriyate vahniryathādarśo malena ca । yatholbenāvṛto garbhastathā tenedamāvṛtam ॥
आवृतं ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो नित्यवैरिणा । कामरूपेण कौन्तेय दुष्पूरेणानलेन च ॥३९॥
āvṛtaṁ jñānametena jñānino nityavairiṇā । kāmarūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena ca ॥
इन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते । एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम् ॥४०॥
indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate । etairvimohayatyeṣa jñānamāvṛtya dehinam ॥
तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ । पाप्मानं प्रजहि ह्येनं ज्ञानविज्ञाननाशनम् ॥४१॥
tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha । pāpmānaṁ prajahi hyenaṁ jñānavijñānanāśanam ॥
इन्द्रियाणि पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः परं मनः । मनसस्तु परा बुद्धिर्यो बुद्धेः परतस्तु सः ॥४२॥
indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṁ manaḥ । manasastu parā buddhiryo buddheḥ paratastu saḥ ॥
एवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना । जहि शत्रुं महाबाहो कामरूपं दुरासदम् ॥४३॥
evaṁ buddheḥ paraṁ buddhvā saṁstabhyātmānamātmanā । jahi śatruṁ mahābāho kāmarūpaṁ durāsadam ॥
ओम् तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे कर्मयोगो नाम तृतीयो ध्यायः
om tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṁ yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṁvāde karmayogo nāma tṛtīyo dhyāyaḥ