श्रीभगवानुवाच । अभयं सत्त्वसंशुद्धिर्ज्ञान योगव्यवस्थितिः । दानं दमश्च यज्ञश्च स्वाध्यायस्तप आर्जवम् ॥१॥
śrībhagavānuvāca । abhayaṁ sattvasaṁśuddhirjñāna yogavyavasthitiḥ । dānaṁ damaśca yajñaśca svādhyāyastapa ārjavam ॥
अहिंसा सत्यमक्रोधस्त्यागः शान्तिरपैशुनम् । दया भूतेष्वलोलुप्त्वं मार्दवं ह्रीरचापलम् ॥२॥
ahiṁsā satyamakrodhastyāgaḥ śāntirapaiśunam । dayā bhūteṣvaloluptvaṁ mārdavaṁ hrīracāpalam ॥
तेजः क्षमा धृतिः शौचमद्रोहो नातिमानिता । भवन्ति सम्पदं दैवीमभिजातस्य भारत ॥३॥
tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaucamadroho nātimānitā । bhavanti sampadaṁ daivīmabhijātasya bhārata ॥
दम्भो दर्पो ̍ भिमानश्च क्रोधः पारुष्यमेव च । अज्ञानं चाभिजातस्य पार्थ सम्पदमासुरीम् ॥४॥
dambho darpo ̍ bhimānaśca krodhaḥ pāruṣyameva ca । ajñānaṁ cābhijātasya pārtha sampadamāsurīm ॥
दैवी सम्पद्विमोक्षाय निबन्धायासुरी मता । मा शुचः सम्पदं दैवीमभिजातो ̍ सि पाण्डव ॥५॥
daivī sampadvimokṣāya nibandhāyāsurī matā । mā śucaḥ sampadaṁ daivīmabhijāto ̍ si pāṇḍava ॥
द्वौ भूतसर्गौ लोके ̍ स्मिन्दैव आसुर एव च । दैवो विस्तरशः प्रोक्त आसुरं पार्थ मे शृणु ॥६॥
dvau bhūtasargau loke ̍ smindaiva āsura eva ca । daivo vistaraśaḥ prokta āsuraṁ pārtha me śṛṇu ॥
प्रवृत्तिं च निवृत्तिं च जना न विदुरासुराः । न शौचं नापि नापि चाचारो न सत्यं तेषु विद्यते ॥७॥
pravṛttiṁ ca nivṛttiṁ ca janā na vidurāsurāḥ । na śaucaṁ nāpi nāpi cācāro na satyaṁ teṣu vidyate ॥
असत्यमप्रतिष्ठं ते जगदाहुरनीश्वरम् । अपरस्परसम्भूतं किमन्यत्कामहैतुकम् ॥८॥
asatyamapratiṣṭhaṁ te jagadāhuranīśvaram । aparasparasambhūtaṁ kimanyatkāmahaitukam ॥
एतां दृष्टिमवष्टभ्य नष्टात्मानो ̍ ल्पबुद्धयः । प्रभवन्त्युग्रकर्माणः क्षयाय जगतो ̍ हिताः ॥९॥
etāṁ dṛṣṭimavaṣṭabhya naṣṭātmāno ̍ lpabuddhayaḥ । prabhavantyugrakarmāṇaḥ kṣayāya jagato ̍ hitāḥ ॥
काममाश्रित्य दुष्पूरं दम्भमानमदान्विताः । मोहाद्गृहीत्वासद्ग्राहान् प्रवर्तन्ते ̍ शुचिव्रताः ॥१०॥
kāmamāśritya duṣpūraṁ dambhamānamadānvitāḥ । mohādgṛhītvāsadgrāhān pravartante ̍ śucivratāḥ ॥
चिन्तामपरिमेयां च प्रलयान्तामुपाश्रिताः । कामोपभोगपरमा एतावदिति निश्चिताः ॥११॥
cintāmaparimeyāṁ ca pralayāntāmupāśritāḥ । kāmopabhogaparamā etāvaditi niścitāḥ ॥
आशापाशशतैर्बद्धाः कामक्रोधपरायणाः । ईहन्ते कामभोगार्थमन्यायेनार्थ सञ्चयान् ॥१२॥
āśāpāśaśatairbaddhāḥ kāmakrodhaparāyaṇāḥ । īhante kāmabhogārthamanyāyenārtha sañcayān ॥
इदमद्य मया लब्धमिमं प्राप्स्ये मनोरथम् । इदमस्तीदमपि मे भविष्यति पुनर्धनम् ॥१३॥
idamadya mayā labdhamimaṁ prāpsye manoratham । idamastīdamapi me bhaviṣyati punardhanam ॥
असौ मया हतः शत्रुर्हनिष्ये चापरानपि । ईश्वरो ̍ हमहं भोगी सिद्धो ̍ हं बलवान्सुखी ॥१४॥
asau mayā hataḥ śatrurhaniṣye cāparānapi । īśvaro ̍ hamahaṁ bhogī siddho ̍ haṁ balavānsukhī ॥
आढ्यो ̍ भिजनवानस्मि को ̍ न्यो ̍ स्ति सदृशो मया । यक्ष्ये दास्यामि मोदिष्य इत्यज्ञानविमोहिताः ॥१५॥
āḍhyo ̍ bhijanavānasmi ko ̍ nyo ̍ sti sadṛśo mayā । yakṣye dāsyāmi modiṣya ityajñānavimohitāḥ ॥
अनेकचित्तविभ्रान्ता मोहजालसमावृताः । प्रसक्ताः कामभोगेषु पतन्ति नरके ̍ शुचौ ॥१६॥
anekacittavibhrāntā mohajālasamāvṛtāḥ । prasaktāḥ kāmabhogeṣu patanti narake ̍ śucau ॥
आत्मसम्भाविताः स्तब्धा धनमानमदान्विताः । यजन्ते नामयज्ञैस्ते दम्भेनाविधिपूर्वकम् ॥१७॥
ātmasambhāvitāḥ stabdhā dhanamānamadānvitāḥ । yajante nāmayajñaiste dambhenāvidhipūrvakam ॥
अहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं च संश्रिताः । मामात्मपरदेहेषु प्रद्विषन्तो ̍ भ्यसूयकाः ॥१८॥
ahaṅkāraṁ balaṁ darpaṁ kāmaṁ krodhaṁ ca saṁśritāḥ । māmātmaparadeheṣu pradviṣanto ̍ bhyasūyakāḥ ॥
तानहं द्विषतः क्रुरान्संसारेषु नराधमान् । क्षिपाम्यजस्रमशुभानासुरीष्वेव योनिषु ॥१९॥
tānahaṁ dviṣataḥ krurānsaṁsāreṣu narādhamān । kṣipāmyajasramaśubhānāsurīṣveva yoniṣu ॥
आसुरीं योनिमापन्ना मूढा जन्मनि जन्मनि । मामप्राप्यैव कौन्तेय ततो यान्त्यधमां गतिम् ॥२०॥
āsurīṁ yonimāpannā mūḍhā janmani janmani । māmaprāpyaiva kaunteya tato yāntyadhamāṁ gatim ॥
त्रिविधं नरकस्येदं द्वारं नाशनमात्मनः । कामः क्रोधस्तथा लोभस्तस्मादेतत्त्रयं त्यजेत् ॥२१॥
trividhaṁ narakasyedaṁ dvāraṁ nāśanamātmanaḥ । kāmaḥ krodhastathā lobhastasmādetattrayaṁ tyajet ॥
एतैर्विमुक्तः कौन्तेय तमोद्वारैस्त्रिभिर्नरः । आचरत्यात्मनः श्रेयस्ततो याति परां गतिम् ॥२२॥
etairvimuktaḥ kaunteya tamodvāraistribhirnaraḥ । ācaratyātmanaḥ śreyastato yāti parāṁ gatim ॥
यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः । न स सिद्धिमवाप्नोति न सुखं न परां गतिम् ॥२३॥
yaḥ śāstravidhimutsṛjya vartate kāmakārataḥ । na sa siddhimavāpnoti na sukhaṁ na parāṁ gatim ॥
तस्माच्छास्त्रं प्रमाणं ते कार्याकार्यव्यवस्थितौ । ज्ञात्वा शास्त्रविधानोक्तं कर्म कर्तुमिहार्हसि ॥२४॥
tasmācchāstraṁ pramāṇaṁ te kāryākāryavyavasthitau । jñātvā śāstravidhānoktaṁ karma kartumihārhasi ॥
ओम् तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीकॄष्णार्जुनसंवादे दैवासुरसम्पद्विभागयोगो नाम षोडशो ̍ ध्यायः
om tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṁ yogaśāstre śrīkṝṣṇārjunasaṁvāde daivāsurasampadvibhāgayogo nāma ṣoḍaśo ̍ dhyāyaḥ