अर्जुन उवाच । एवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते । ये चाप्यक्षरमव्यक्तं तेषां के योगवित्तमाः ॥१॥
arjuna uvāca । evaṁ satatayuktā ye bhaktāstvāṁ paryupāsate । ye cāpyakṣaramavyaktaṁ teṣāṁ ke yogavittamāḥ ॥
श्रीभगवानुवाच । मय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते । श्रद्धया परयोपेताः ते मे युक्ततमा मताः ॥२॥
śrībhagavānuvāca । mayyāveśya mano ye māṁ nityayuktā upāsate । śraddhayā parayopetāḥ te me yuktatamā matāḥ ॥
ये त्वक्षरमनिर्देश्यमव्यक्तं पर्युपासते । सर्वत्रगमचिन्त्यञ्च कूटस्थमचलन्ध्रुवम् ॥३॥
ye tvakṣaramanirdeśyamavyaktaṁ paryupāsate । sarvatragamacintyañca kūṭasthamacalandhruvam ॥
सन्नियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः । ते प्राप्नुवन्ति मामेव सर्वभूतहिते रताः ॥४॥
sanniyamyendriyagrāmaṁ sarvatra samabuddhayaḥ । te prāpnuvanti māmeva sarvabhūtahite ratāḥ ॥
क्लेशो ̍ धिकतरस्तेषामव्यक्ता सक्त चेतसाम् । अव्यक्ता हि गतिर्दुःखं देहवद्भिरवाप्यते ॥५॥
kleśo ̍ dhikatarasteṣāmavyaktā sakta cetasām । avyaktā hi gatirduḥkhaṁ dehavadbhiravāpyate ॥
ये तु सर्वाणि कर्माणि मयि सन्न्यस्य मत्परः । अनन्येनैव योगेन मां ध्यायन्त उपासते ॥६॥
ye tu sarvāṇi karmāṇi mayi sannyasya matparaḥ । ananyenaiva yogena māṁ dhyāyanta upāsate ॥
तेषामहं समुद्धर्ता मृत्युसंसारसागरात् । भवामि नचिरात्पार्थ मय्यावेशितचेतसाम् ॥७॥
teṣāmahaṁ samuddhartā mṛtyusaṁsārasāgarāt । bhavāmi nacirātpārtha mayyāveśitacetasām ॥
मय्येव मन आधत्स्व मयि बुद्धिम् निवेशय । निवसिष्यसि मय्येव अत ऊर्ध्वं न संशयः ॥८॥
mayyeva mana ādhatsva mayi buddhim niveśaya । nivasiṣyasi mayyeva ata ūrdhvaṁ na saṁśayaḥ ॥
अथ चित्तं समाधातुं न शक्नोषि मयि स्थिरम् । अभ्यासयोगेन ततो मामिच्छाप्तुं धनञ्जय ॥९॥
atha cittaṁ samādhātuṁ na śaknoṣi mayi sthiram । abhyāsayogena tato māmicchāptuṁ dhanañjaya ॥
अभ्यासे ̍ प्यसमर्थो ̍ सि मत्कर्मपरमो भव । मदर्थमपि कर्माणि कुर्वन्सिद्धिमवाप्स्यसि ॥१०॥
abhyāse ̍ pyasamartho ̍ si matkarmaparamo bhava । madarthamapi karmāṇi kurvansiddhimavāpsyasi ॥
अथैतदप्यशक्तो ̍ सि कर्तुं मद्योगमाश्रितः । सर्वकर्मफलत्यागं ततः कुरु यतात्मवान् ॥११॥
athaitadapyaśakto ̍ si kartuṁ madyogamāśritaḥ । sarvakarmaphalatyāgaṁ tataḥ kuru yatātmavān ॥
श्रेयो हि ज्ञानमभ्यासाज् ज्ञानाद्ध्यानं विशिष्यते । ध्यानात्कर्मफलत्यागस् त्यागाच्छान्तिरनन्तरम् ॥१२॥
śreyo hi jñānamabhyāsāj jñānāddhyānaṁ viśiṣyate । dhyānātkarmaphalatyāgas tyāgācchāntiranantaram ॥
अद्वेष्टा सर्वभूतानां मैत्रः करुण एव च । निर्ममो निरहङ्कारः समदुःखसुखः क्षमी ॥१३॥
adveṣṭā sarvabhūtānāṁ maitraḥ karuṇa eva ca । nirmamo nirahaṅkāraḥ samaduḥkhasukhaḥ kṣamī ॥
सन्तुष्टः सततं योगी यतात्मा दृढनिश्चयः । मय्यर्पितमनोबुद्धिर्यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥१४॥
santuṣṭaḥ satataṁ yogī yatātmā dṛḍhaniścayaḥ । mayyarpitamanobuddhiryo madbhaktaḥ sa me priyaḥ ॥
यस्मान्नोद्विजते लोको लोकान्नोद्विजते च यः । हर्षामर्षभयोद्वेगैर्मुक्तो यः स च मे प्रियः ॥१५॥
yasmānnodvijate loko lokānnodvijate ca yaḥ । harṣāmarṣabhayodvegairmukto yaḥ sa ca me priyaḥ ॥
अनपेक्षः शुचिर्दक्ष उदासीनो गतव्यथः । सर्वारम्भपरित्यागी यो मद्भक्तः स मे प्रियः ॥१६॥
anapekṣaḥ śucirdakṣa udāsīno gatavyathaḥ । sarvārambhaparityāgī yo madbhaktaḥ sa me priyaḥ ॥
यो न हृष्यति न द्वेष्टि न शोचति न काङ्क्षति । शुभाशुभपरित्यागी भक्तिमान्यः स मे प्रियः ॥१७॥
yo na hṛṣyati na dveṣṭi na śocati na kāṅkṣati । śubhāśubhaparityāgī bhaktimānyaḥ sa me priyaḥ ॥
समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः । शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः ॥१८॥
samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ । śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ ॥
सन्तुष्टो येन केनचित् । अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्तिमान्मे प्रियो नरः ॥१९॥
santuṣṭo yena kenacit । aniketaḥ sthiramatirbhaktimānme priyo naraḥ ॥
ये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते । श्रद्दधाना मत्परमा भक्तास्ते ̍ तीव मे प्रियाः ॥२०॥
ye tu dharmyāmṛtamidaṁ yathoktaṁ paryupāsate । śraddadhānā matparamā bhaktāste ̍ tīva me priyāḥ ॥
ओम् तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे भक्तियोगो नाम द्वादशो ̍ ध्यायः
om tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṁ yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṁvāde bhaktiyogo nāma dvādaśo ̍ dhyāyaḥ