श्रीभगवानुवाच । भूय एव महाबाहो शृणु मे परमं वचः । यत्ते ̍ हं प्रीयमाणाय वक्ष्यामि हितकाम्यया ॥१॥
śrībhagavānuvāca । bhūya eva mahābāho śṛṇu me paramaṁ vacaḥ । yatte ̍ haṁ prīyamāṇāya vakṣyāmi hitakāmyayā ॥
न मे विदुः सुरगणाः प्रभवं न महर्षयः । अहमादिर्हि देवानां महर्षीणां च सर्वशः ॥२॥
na me viduḥ suragaṇāḥ prabhavaṁ na maharṣayaḥ । ahamādirhi devānāṁ maharṣīṇāṁ ca sarvaśaḥ ॥
यो मामजमनादिं च वेत्ति लोकमहेश्वरम् । असम्मूढः स मर्त्येषु सर्वपापैः प्रमुच्यते ॥३॥
yo māmajamanādiṁ ca vetti lokamaheśvaram । asammūḍhaḥ sa martyeṣu sarvapāpaiḥ pramucyate ॥
बुद्धिर्ज्ञानमसम्मोहः क्षमा सत्यं दमः शमः । सुखं दुःखं भवो ̍ भावो भयं चाभयमेव च ॥४॥
buddhirjñānamasammohaḥ kṣamā satyaṁ damaḥ śamaḥ । sukhaṁ duḥkhaṁ bhavo ̍ bhāvo bhayaṁ cābhayameva ca ॥
अहिंसा समता तुष्टिस्तपो दानं यशो ̍ यशः । भवन्ति भावा भूतानां मत्त एव पृथग्विधाः ॥५॥
ahiṁsā samatā tuṣṭistapo dānaṁ yaśo ̍ yaśaḥ । bhavanti bhāvā bhūtānāṁ matta eva pṛthagvidhāḥ ॥
महर्षयः सप्त पूर्वे चत्वारो मनवस्तथा । मद्भावा मानसा जाता येषां लोक इमाः प्रजाः ॥६॥
maharṣayaḥ sapta pūrve catvāro manavastathā। madbhāvā mānasā jātā yeṣāṁ loka imāḥ prajāḥ ॥
एतां विभूतिं योगं च मम यो वेत्ति तत्त्वतः । सो ̍ विकम्पेन योगेन युज्यते नात्र संशयः ॥७॥
etāṁ vibhūtiṁ yogaṁ ca mama yo vetti tattvataḥ । so ̍ vikampena yogena yujyate nātra saṁśayaḥ ॥
अहं सर्वस्य प्रभवो मत्तः सर्वं प्रवर्तते । इति मत्वा भजन्ते मां बुधा भावसमन्विताः ॥८॥
ahaṁ sarvasya prabhavo mattaḥ sarvaṁ pravartate । iti matvā bhajante māṁ budhā bhāvasamanvitāḥ ॥
मच्चित्ता मद्गतप्राणा बोधयन्तः परस्परम् । कथयन्तश्च मां नित्यं तुष्यन्ति च रमन्ति च ॥९॥
maccittā madgataprāṇā bodhayantaḥ parasparam । kathayantaśca māṁ nityaṁ tuṣyanti ca ramanti ca ॥
तेषां सततयुक्तानां भजतां प्रीतिपूर्वकम् । ददामि बुद्धियोगं तं येन मामुपयान्ति ते ॥१०॥
teṣāṁ satatayuktānāṁ bhajatāṁ prītipūrvakam । dadāmi buddhiyogaṁ taṁ yena māmupayānti te ॥
तेषामेवानुकम्पार्थ महमज्ञानजं तमः । नाशयाम्यात्मभावस्थो ज्ञानदीपेन भास्वता ॥११॥
teṣāmevānukampārtha mahamajñānajaṁ tamaḥ । nāśayāmyātmabhāvastho jñānadīpena bhāsvatā ॥
अर्जुन उवाच । परं ब्रह्म परं धाम पवित्रं परमं भवान् । पुरुषं शाश्वतं दिव्यमादिदेवमजं विभुम् ॥१२॥
arjuna uvāca । paraṁ brahma paraṁ dhāma pavitraṁ paramaṁ bhavān । puruṣaṁ śāśvataṁ divyamādidevamajaṁ vibhum ॥
आहुस्त्वामृषयः सर्वे देवर्षिर्नारदस्तथा । असितो देवलो व्यासः स्वयं चैव ब्रवीषि मे ॥१३॥
āhustvāmṛṣayaḥ sarve devarṣirnāradastathā । asito devalo vyāsaḥ svayaṁ caiva bravīṣi me ॥
सर्वमेतदृतं मन्ये यन्मां वदसि केशव । न हि ते भगवन्व्यक्तिं विदुर्देवा न दानवाः ॥१४॥
sarvametadṛtaṁ manye yanmāṁ vadasi keśava । na hi te bhagavanvyaktiṁ vidurdevā na dānavāḥ ॥
स्वयमेवात्मनात्मानं वेत्थ त्वं पुरुषोत्तम । भूतभावन भूतेश देवदेव जगत्पते ॥१५॥
svayamevātmanātmānaṁ vettha tvaṁ puruṣottama । bhūtabhāvana bhūteśa devadeva jagatpate ॥
वक्तुमर्हस्यशेषेण दिव्या ह्यात्मविभूतयः । याभिर्विभूतिभिर्लोकानिमांस्त्वं व्याप्य तिष्ठसि ॥१६॥
vaktumarhasyaśeṣeṇa divyā hyātmavibhūtayaḥ । yābhirvibhūtibhirlokānimāṁstvaṁ vyāpya tiṣṭhasi ॥
कथं विद्यामहं योगिंस्त्वां सदा परिचिन्तयन् । केषु केषु च भावेषु चिन्त्यो ̍ सि भगवन्मया ॥१७॥
kathaṁ vidyāmahaṁ yogiṁstvāṁ sadā paricintayan । keṣu keṣu ca bhāveṣu cintyo ̍ si bhagavanmayā ॥
विस्तरेणात्मनो योगं विभूतिं च जनार्दन । भूयः कथय तृप्तिर्हि शृण्वतो नास्ति मे ̍ मृतम् ॥१८॥
vistareṇātmano yogaṁ vibhūtiṁ ca janārdana । bhūyaḥ kathaya tṛptirhi śṛṇvato nāsti me ̍ mṛtam ॥
श्रीभगवानुवाच । हन्त ते कथयिष्यामि दिव्या ह्यात्मविभूतयः । प्राधान्यतः कुरुश्रेष्ठ नास्त्यन्तो विस्तरस्य मे ॥१९॥
śrībhagavānuvāca । hanta te kathayiṣyāmi divyā hyātmavibhūtayaḥ । prādhānyataḥ kuruśreṣṭha nāstyanto vistarasya me ॥
अहमात्मा गुडाकेश सर्वभूताशयस्थितः । अहमादिश्च मध्यं च भूतानामन्त एव च ॥२०॥
ahamātmā guḍākeśa sarvabhūtāśayasthitaḥ । ahamādiśca madhyaṁ ca bhūtānāmanta eva ca ॥
आदित्यानामहं विष्णुर्ज्योतिषां रविरंशुमान् । मरीचिर्मरुतामस्मि नक्षत्राणामहं शशी ॥२१॥
ādityānāmahaṁ viṣṇurjyotiṣāṁ raviraṁśumān । marīcirmarutāmasmi nakṣatrāṇāmahaṁ śaśī ॥
वेदानां सामवेदो ̍ स्मि देवानामस्मि वासवः । इन्द्रियाणां मनश्चास्मि भूतानामस्मि चेतना ॥२२॥
vedānāṁ sāmavedo ̍ smi devānāmasmi vāsavaḥ । indriyāṇāṁ manaścāsmi bhūtānāmasmi cetanā ॥
रुद्राणां शङ्करश्चास्मि वित्तेशो यक्षरक्षसाम् । वसूनां पावकश्चास्मि मेरुः शिखरिणामहम् ॥२३॥
rudrāṇāṁ śaṅkaraścāsmi vitteśo yakṣarakṣasām । vasūnāṁ pāvakaścāsmi meruḥ śikhariṇāmaham ॥
पुरोधसां च मुख्यं मां विद्धि पार्थ बृहस्पतिम् । सेनानीनामहं स्कन्दः सरसामस्मि सागरः ॥२४॥
purodhasāṁ ca mukhyaṁ māṁ viddhi pārtha bṛhaspatim । senānīnāmahaṁ skandaḥ sarasāmasmi sāgaraḥ ॥
महर्षीणां भृगुरहं गिरामस्म्येकमक्षरम् । यज्ञानां जपयज्ञो ̍ स्मि स्थावराणां हिमालयः ॥२५॥
maharṣīṇāṁ bhṛgurahaṁ girāmasmyekamakṣaram । yajñānāṁ japayajño ̍ smi sthāvarāṇāṁ himālayaḥ ॥
अश्वत्थः सर्ववृक्षाणां देवर्षीणां च नारदः । गन्धर्वाणां चित्ररथः सिद्धानां कपिलो मुनिः ॥२६॥
aśvatthaḥ sarvavṛkṣāṇāṁ devarṣīṇāṁ ca nāradaḥ । gandharvāṇāṁ citrarathaḥ siddhānāṁ kapilo muniḥ ॥
उच्चैःश्रवसमश्वानां विद्धि माममृतोद्भवम् । ऐरावतं गजेन्द्राणां नराणां च नराधिपम् ॥२७॥
uccaiḥśravasamaśvānāṁ viddhi māmamṛtodbhavam । airāvataṁ gajendrāṇāṁ narāṇāṁ ca narādhipam ॥
आयुधानामहं वज्रं धेनूनामस्मि कामधुक् । प्रजनश्चास्मि कन्दर्पः सर्पाणामस्मि वासुकिः ॥२८॥
āyudhānāmahaṁ vajraṁ dhenūnāmasmi kāmadhuk । prajanaścāsmi kandarpaḥ sarpāṇāmasmi vāsukiḥ ॥
अनन्तश्चास्मि नागानाँवरुणो यादसामहम् । पितॄणामर्यमा चास्मि यमः संयमतामहम् ॥२९॥
anantaścāsmi nāgānāṁṁvaruṇo yādasāmaham । pitṝṇāmaryamā cāsmi yamaḥ saṁyamatāmaham ॥
प्रह्लादश्चास्मि दैत्यानां कालः कलयतामहम् । मृगाणां च मृगेन्द्रो ̍ हं वैनतेयश्च पक्षिणाम् ॥३०॥
prahlādaścāsmi daityānāṁ kālaḥ kalayatāmaham । mṛgāṇāṁ ca mṛgendro ̍ haṁ vainateyaśca pakṣiṇām ॥
पवनः पवतामस्मि रामः शस्त्रभृतामहम् । झषाणां मकरश्चास्मि स्रोतसामस्मि जाह्नवी ॥३१॥
pavanaḥ pavatāmasmi rāmaḥ śastrabhṛtāmaham । jhaṣāṇāṁ makaraścāsmi srotasāmasmi jāhnavī ॥
सर्गाणामादिरन्तश्च मध्यं चैवाहमर्जुन । अध्यात्मविद्या विद्यानां वादः प्रवदतामहम् ॥३२॥
sargāṇāmādirantaśca madhyaṁ caivāhamarjuna । adhyātmavidyā vidyānāṁ vādaḥ pravadatāmaham ॥
अक्षराणामकारो ̍ स्मि द्वन्द्वः सामासिकस्य च । अहमेवाक्षयः कालो धाताहं विश्वतोमुखः ॥३३॥
akṣarāṇāmakāro ̍ smi dvandvaḥ sāmāsikasya ca । ahamevākṣayaḥ kālo dhātāhaṁ viśvatomukhaḥ ॥
मृत्युः सर्वहरश्चाहमुद्भवश्च भविष्यताम् । कीर्तिः श्रीर्वाक्च नारीणां स्मृतिर्मेधा धृतिः क्षमा ॥३४॥
mṛtyuḥ sarvaharaścāhamudbhavaśca bhaviṣyatām । kīrtiḥ śrīrvākca nārīṇāṁ smṛtirmedhā dhṛtiḥ kṣamā ॥
बृहत्साम तथा साम्नां गायत्री छन्दसामहम् । मासानां मार्गशीर्षो ̍ हमृतूनां कुसुमाकरः ॥३५॥
bṛhatsāma tathā sāmnāṁ gāyatrī chandasāmaham । māsānāṁ mārgaśīrṣo ̍ hamṛtūnāṁ kusumākaraḥ ॥
द्यूतं छलयतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् । जयो ̍ स्मि व्यवसायो ̍ स्मि सत्त्वं सत्त्ववतामहम् ॥३६॥
dyūtaṁ chalayatāmasmi tejastejasvināmaham । jayo ̍ smi vyavasāyo ̍ smi sattvaṁ sattvavatāmaham ॥
वृष्णीनां वासुदेवो ̍ स्मि पाण्डवानां धनञ्जयः । मुनीनामप्यहं व्यासः कवीनामुशना कविः ॥३७॥
vṛṣṇīnāṁ vāsudevo ̍ smi pāṇḍavānāṁ dhanañjayaḥ । munīnāmapyahaṁ vyāsaḥ kavīnāmuśanā kaviḥ ॥
दण्डो दमयतामस्मि नीतिरस्मि जिगीषताम् । मौनं चैवास्मि गुह्यानां ज्ञानं ज्ञानवतामहम् ॥३८॥
daṇḍo damayatāmasmi nītirasmi jigīṣatām । maunaṁ caivāsmi guhyānāṁ jñānaṁ jñānavatāmaham ॥
यच्चापि सर्वभूतानां बीजं तदहमर्जुन । न तदस्ति विना यत्स्यान्मया भूतं चराचरम् ॥३९॥
yaccāpi sarvabhūtānāṁ bījaṁ tadahamarjuna । na tadasti vinā yatsyānmayā bhūtaṁ carācaram ॥
नान्तो ̍ स्ति मम दिव्यानां विभूतीनां परन्तप । एष तूद्देशतः प्रोक्तो विभूतेर्विस्तरो मया ॥४०॥
nānto ̍ sti mama divyānāṁ vibhūtīnāṁ parantapa । eṣa tūddeśataḥ prokto vibhūtervistaro mayā ॥
यद्यद्विभूतिमत्सत्त्वं श्रीमदूर्जितमेव वा । तत्तदेवावगच्छ त्वं मम तेजों ̍ शसम्भवम् ॥४१॥
yadyadvibhūtimatsattvaṁ śrīmadūrjitameva vā । tattadevāvagaccha tvaṁ mama tejoṁ ̍ śasambhavam ॥
अथवा बहुनैतेन किं ज्ञातेन तवार्जुन । विष्टभ्याहमिदं कृत्स्नमेकांशेन स्थितो जगत् ॥४२॥
athavā bahunaitena kiṁ jñātena tavārjuna । viṣṭabhyāhamidaṁ kṛtsnamekāṁśena sthito jagat ॥
ओम् तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे विभूतियोगो नाम दशमो ̍ ध्यायः
om tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṁ yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṁvāde vibhūtiyogo nāma daśamo ̍ dhyāyaḥ