अर्जुन उवाच । मदनुग्रहाय परमं गुह्यमध्यात्मसञ्ज्ञितम् । यत्त्वयोक्तं वचस्तेन मोहो ̍ यं विगतो मम ॥१॥
arjuna uvāca । madanugrahāya paramaṁ guhyamadhyātmasañjñitam । yattvayoktaṁ vacastena moho ̍ yaṁ vigato mama ॥
भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया । त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम् ॥२॥
bhavāpyayau hi bhūtānāṁ śrutau vistaraśo mayā । tvattaḥ kamalapatrākṣa māhātmyamapi cāvyayam ॥
एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर । द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम ॥३॥
evametadyathāttha tvamātmānaṁ parameśvara । draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṁ puruṣottama ॥
मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो । योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयात्मानमव्ययम् ॥४॥
manyase yadi tacchakyaṁ mayā draṣṭumiti prabho । yogeśvara tato me tvaṁ darśayātmānamavyayam ॥
श्रीभगवानुवाच । पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशो ̍ थ सहस्रशः । नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च ॥५॥
śrībhagavānuvāca । paśya me pārtha rūpāṇi śataśo ̍ tha sahasraśaḥ । nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca ॥
पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्विनौ मरुतस्तथा । बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याश्चर्याणि भारत ॥६॥
paśyādityānvasūnrudrānaśvinau marutastathā । bahūnyadṛṣṭapūrvāṇi paśyāścaryāṇi bhārata ॥
इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम् । मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद् द्रष्टुमिच्छसि ॥७॥
ihaikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ paśyādya sacarācaram । mama dehe guḍākeśa yaccānyad draṣṭumicchasi ॥
न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा । दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम् ॥८॥
na tu māṁ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā । divyaṁ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram ॥
सञ्जय उवाच । एवमुक्त्वा ततो राजन् महायोगेश्वरो हरिः । दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम् ॥९॥
sañjaya uvāca । evamuktvā tato rājan mahāyogeśvaro hariḥ । darśayāmāsa pārthāya paramaṁ rūpamaiśvaram ॥
अनेकवक्त्रनयनमनेकाद् भुतदर्शनम् । अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम् ॥१०॥
anekavaktranayanamanekād bhutadarśanam । anekadivyābharaṇaṁ divyānekodyatāyudham ॥
दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम् । सर्वाशर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम् ॥११॥
divyamālyāmbaradharaṁ divyagandhānulepanam । sarvāśaryamayaṁ devamanantaṁ viśvatomukham ॥
दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता । यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः॥१२॥
divi sūryasahasrasya bhavedyugapadutthitā । yadi bhāḥ sadṛśī sā syādbhāsastasya mahātmanaḥ ॥
तत्रैकस्थं जगत्कृत्स्नं प्रविभक्तमनेकधा । अपश्यद्देवदेवस्य शरीरे पाण्डवस्तदा ॥१३॥
tatraikasthaṁ jagatkṛtsnaṁ pravibhaktamanekadhā । apaśyaddevadevasya śarīre pāṇḍavastadā ॥
ततः स विस्मयाविष्टो हृष्टरोमा धनञ्जयः । प्रणम्य शिरसा देवं कृताञ्जलिरभाषत ॥१४॥
tataḥ sa vismayāviṣṭo hṛṣṭaromā dhanañjayaḥ । praṇamya śirasā devaṁ kṛtāñjalirabhāṣata ॥
अर्जुन उवाच । पश्यामि देवांस्तव देव देहे सर्वांस्तथा भूतविशेषसङ्घान् । ब्रह्माणमीशं कमलासनस्थ- मृषींश्च सर्वानुरगांश्च दिव्यान् ॥१५॥
arjuna uvāca । paśyāmi devāṁstava deva dehe sarvāṁstathā bhūtaviśeṣasaṅghān । brahmāṇamīśaṁ kamalāsanastha- mṛṣīṁśca sarvānuragāṁśca divyān ॥
अनेकबाहूदरवक्त्रनेत्रं पश्यामि त्वां सर्वतो ̍ नन्तरूपम् । नान्तं न मध्यं न पुनस्तवादिं पश्यामि विश्वेश्वर विश्वरूप ॥१६॥
anekabāhūdaravaktranetraṁ paśyāmi tvāṁ sarvato ̍ nantarūpam । nāntaṁ na madhyaṁ na punastavādiṁ paśyāmi viśveśvara viśvarūpa ॥
Kकिरीटिनं गदिनं चक्रिणं च तेजोराशिं सर्वतो दीप्तिमन्तम् । पश्यामि त्वां दुर्निरीक्ष्यं समन्ताद् दीप्तानलार्कद्युतिमप्रमेयम् ॥१७॥
Kkirīṭinaṁ gadinaṁ cakriṇaṁ ca tejorāśiṁ sarvato dīptimantam । paśyāmi tvāṁ durnirīkṣyaṁ samantād dīptānalārkadyutimaprameyam ॥
त्वमक्षरं परमं वेदितव्यं त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् । त्वमव्ययः शाश्वतधर्मगोप्ता सनातनस्त्वं पुरुषो मतो मे ॥१८॥
tvamakṣaraṁ paramaṁ veditavyaṁ tvamasya viśvasya paraṁ nidhānam । tvamavyayaḥ śāśvatadharmagoptā sanātanastvaṁ puruṣo mato me ॥
अनादिमध्यान्तमनन्त वीर्य-मनन्तबाहुं शशिसूर्यनेत्रम् । पश्यामि त्वां दीप्तहुताशवक्त्रं स्वतेजसा विश्वमिदं तपन्तम् ॥१९॥
anādimadhyāntamananta vīrya-manantabāhuṁ śaśisūryanetram । paśyāmi tvāṁ dīptahutāśavaktraṁ svatejasā viśvamidaṁ tapantam ॥
द्यावापृथिव्योरिदमन्तरं हि व्याप्तं त्वयैकेन दिशश्च सर्वाः । दृष्ट्वाद्भुतं रूपमुग्रं तवेदं लोकत्रयं प्रव्यथितं महात्मन् ॥२०॥
dyāvāpṛthivyoridamantaraṁ hi vyāptaṁ tvayaikena diśaśca sarvāḥ । dṛṣṭvādbhutaṁ rūpamugraṁ tavedaṁ lokatrayaṁ pravyathitaṁ mahātman ॥
अमी हि त्वां सुरसङ्घा विशन्ति केचिद्भीताः प्राञ्जलयो गृणन्ति । स्वस्तीत्युक्त्वा महर्षिसिद्धसङ्घाः स्तुवन्ति त्वां स्तुतिभिः पुष्कलाभिः ॥२१॥
amī hi tvāṁ surasaṅghā viśanti kecidbhītāḥ prāñjalayo gṛṇanti । svastītyuktvā maharṣisiddhasaṅghāḥ stuvanti tvāṁ stutibhiḥ puṣkalābhiḥ ॥
रुद्रादित्या वसवो ये च साध्या विश्वे ̍ श्विनौ मरुतश्चोष्मपाश्च । गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसङ्घा वीक्षन्ते त्वां विस्मिताश्चैव सर्वे ॥२२॥
rudrādityā vasavo ye ca sādhyā viśve ̍ śvinau marutaścoṣmapāśca । gandharvayakṣāsurasiddhasaṅghā vīkṣante tvāṁ vismitāścaiva sarve ॥
रूपं महत्ते बहुवक्त्रनेत्रं महाबाहो बहुबाहूरुपादम् । बहूदरं बहुदंष्ट्राकरालं दृष्ट्वा लोकाः प्रव्यथितास्तथाहम् ॥२३॥
rūpaṁ mahatte bahuvaktranetraṁ mahābāho bahubāhūrupādam । bahūdaraṁ bahudaṁṣṭrākarālaṁ dṛṣṭvā lokāḥ pravyathitāstathāham ॥
नभःस्पृशं दीप्तमनेकवर्णं व्यात्ताननं दीप्तविशालनेत्रम् । दृष्ट्वा हि त्वां प्रव्यथितान्तरात्मा धृतिं न विन्दामि शमं च विष्णो ॥२४॥
nabhaḥspṛśaṁ dīptamanekavarṇaṁ vyāttānanaṁ dīptaviśālanetram । dṛṣṭvā hi tvāṁ pravyathitāntarātmā dhṛtiṁ na vindāmi śamaṁ ca viṣṇo ॥
दंष्ट्राकरालानि च ते मुखानि दृष्ट्वैव कालानलसन्निभानि । दिशो न जाने न लभे च शर्म प्रसीद देवेश जगन्निवास ॥२५॥
daṁṣṭrākarālāni ca te mukhāni dṛṣṭvaiva kālānalasannibhāni । diśo na jāne na labhe ca śarma prasīda deveśa jagannivāsa ॥
अमी च त्वां धृतराष्ट्रस्य पुत्राः सर्वे सहैवावनिपालसङ्घैः । भीष्मो द्रोणः सूतपुत्रस्तथासौ सहास्मदीयैरपि योधमुख्यैः ॥२६॥
amī ca tvāṁ dhṛtarāṣṭrasya putrāḥ sarve sahaivāvanipālasaṅghaiḥ । bhīṣmo droṇaḥ sūtaputrastathāsau sahāsmadīyairapi yodhamukhyaiḥ ॥
वक्त्राणि ते त्वरमाणा विशन्ति दंष्ट्राकरालानि भयानकानि । केचिद्विलग्ना दशनान्तरेषु सन्दृश्यन्ते चूर्णितैरुत्तमाङ्गैः ॥२७॥
vaktrāṇi te tvaramāṇā viśanti daṁṣṭrākarālāni bhayānakāni । kecidvilagnā daśanāntareṣu sandṛśyante cūrṇitairuttamāṅgaiḥ ॥
यथा नदीनां बहवो ̍ म्बुवेगाः समुद्रमेवाभिमुखा द्रवन्ति । तथा तवामी नरलोकवीरा विशन्ति वक्त्राण्यभिविज्वलन्ति ॥२८॥
yathā nadīnāṁ bahavo ̍ mbuvegāḥ samudramevābhimukhā dravanti । tathā tavāmī naralokavīrā viśanti vaktrāṇyabhivijvalanti ॥
यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गा विशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः । तथैव नाशाय विशन्ति लोकास्- तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः ॥२९॥
yathā pradīptaṁ jvalanaṁ pataṅgā viśanti nāśāya samṛddhavegāḥ । tathaiva nāśāya viśanti lokās- tavāpi vaktrāṇi samṛddhavegāḥ ॥
लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्तालॢओकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः । तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रं भासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो ॥३०॥
lelihyase grasamānaḥ samantāl-lokānsamagrānvadanairjvaladbhiḥ । tejobhirāpūrya jagatsamagraṁ bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo ॥
आख्याहि मे को भवानुग्ररूपो नमो ̍ स्तु ते देववर प्रसीद । विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यं न हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम् ॥३१॥
ākhyāhi me ko bhavānugrarūpo namo ̍ stu te devavara prasīda । vijñātumicchāmi bhavantamādyaṁ na hi prajānāmi tava pravṛttim ॥
श्रीभगवानुवाच । कालो ̍ स्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धो लोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः । ऋते ̍ पि त्वां न भविष्यन्ति सर्वे ये ̍ वस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः ॥३२॥
śrībhagavānuvāca । kālo ̍ smi lokakṣayakṛtpravṛddho lokānsamāhartumiha pravṛttaḥ । ṛte ̍ pi tvāṁ na bhaviṣyanti sarve ye ̍ vasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ ॥
तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्व जित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम् । मयैवैते निहताः पूर्वमेव निमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन् ॥३३॥
tasmāttvamuttiṣṭha yaśo labhasva jitvā śatrūn bhuṅkṣva rājyaṁ samṛddham । mayaivaite nihatāḥ pūrvameva nimittamātraṁ bhava savyasācin ॥
द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं च कर्णं तथान्यानपि योधवीरान् । मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठा युध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् ॥३४॥
droṇaṁ ca bhīṣmaṁ ca jayadrathaṁ ca karṇaṁ tathānyānapi yodhavīrān । mayā hatāṁstvaṁ jahi mā vyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān ॥
सञ्जय उवाच । एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्य कृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी । नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णं सगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य ॥३५॥
sañjaya uvāca । etacchrutvā vacanaṁ keśavasya kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī । namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṁ sagadgadaṁ bhītabhītaḥ praṇamya ॥
अर्जुन उवाच । स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्या जगत्प्रहृष्यत्यनुरज्यते च । रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्ति सर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः ॥३६॥
arjuna uvāca । sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā jagatprahṛṣyatyanurajyate ca । rakṣāṁsi bhītāni diśo dravanti sarve namasyanti ca siddhasaṅghāḥ ॥
कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन् गरीयसे ब्रह्मणो ̍ प्यादिकर्त्रे । अनन्त देवेश जगन्निवास त्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत् ॥३७॥
kasmācca te na nameranmahātman garīyase brahmaṇo ̍ pyādikartre । ananta deveśa jagannivāsa tvamakṣaraṁ sadasattatparaṁ yat ॥
त्वमादिदेवः पुरुषः पुराण-त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् । वेत्तासि वेद्यं च परं च धाम त्वया ततं विश्वमनन्तरूप ॥३८॥
tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇa-tvamasya viśvasya paraṁ nidhānam । vettāsi vedyaṁ ca paraṁ ca dhāma tvayā tataṁ viśvamanantarūpa ॥
वायुर्यमो ̍ ग्निर्वरुणः शशाङ्कः प्रजापतिस्त्वं प्रपितामहश्च । नमो मनस्ते ̍ स्तु सहस्रकृत्वः पुनश्च भूयो ̍ पि नमो नमस्ते ॥३९॥
vāyuryamo ̍ gnirvaruṇaḥ śaśāṅkaḥ prajāpatistvaṁ prapitāmahaśca । namo manaste ̍ stu sahasrakṛtvaḥ punaśca bhūyo ̍ pi namo namaste ॥
नमः पुरस्तादथ पृष्ठतस्ते नमो ̍ स्तु ते सर्वत एव सर्व । अनन्तवीर्यामितविक्रमस्त्वंसर्वं समाप्नोषि ततो ̍ सि सर्वः ॥४०॥
namaḥ purastādatha pṛṣṭhataste namo ̍ stu te sarvata eva sarva । anantavīryāmitavikramastvaṁsarvaṁ samāpnoṣi tato ̍ si sarvaḥ ॥
सखेति मत्वा प्रसभं यदुक्तं हे कृष्ण हे यादव हे सखेति । अजानता महिमानं तवेदं मया प्रमादात्प्रणयेन वापि ॥४१॥
sakheti matvā prasabhaṁ yaduktaṁ he kṛṣṇa he yādava he sakheti । ajānatā mahimānaṁ tavedaṁ mayā pramādātpraṇayena vāpi ॥
यच्चावहासार्थमसत्कृतो ̍ सि विहारशय्यासनभोजनेषु । एको ̍ थवाप्यच्युत तत्समक्षं तत्क्षामये त्वामहमप्रमेयम् ॥४२॥
yaccāvahāsārthamasatkṛto ̍ si vihāraśayyāsanabhojaneṣu । eko ̍ thavāpyacyuta tatsamakṣaṁ tatkṣāmaye tvāmahamaprameyam ॥
पितासि लोकस्य चराचरस्य त्वमस्य पूज्यश्च गुरुर्गरीयान् । न त्वत्समो ̍ स्त्यभ्यधिकः कुतो ̍ न्यो लोकत्रये ̍ प्यप्रतिमप्रभाव ॥४३॥
pitāsi lokasya carācarasya tvamasya pūjyaśca gururgarīyān । na tvatsamo ̍ styabhyadhikaḥ kuto ̍ nyo lokatraye ̍ pyapratimaprabhāva ॥
तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायं प्रसादये त्वामहमीशमीड्यम् । पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युः प्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम् ॥४४॥
tasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṁ prasādaye tvāmahamīśamīḍyam । piteva putrasya sakheva sakhyuḥ priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum ॥
अदृष्टपूर्वं हृषितो ̍ स्मि दृष्ट्वा भयेन च प्रव्यथितं मनो मे । तदेव मे दर्शय देव रूपं प्रसीद देवेश जगन्निवास ॥४५॥
adṛṣṭapūrvaṁ hṛṣito ̍ smi dṛṣṭvā bhayena ca pravyathitaṁ mano me । tadeva me darśaya deva rūpaṁ prasīda deveśa jagannivāsa ॥
किरीटिनं गदिनं चक्रहस्तम् इच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव । तेनैव रूपेण चतुर्भुजेन सहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते ॥४६॥
kirīṭinaṁ gadinaṁ cakrahastam icchāmi tvāṁ draṣṭumahaṁ tathaiva । tenaiva rūpeṇa caturbhujena sahasrabāho bhava viśvamūrte ॥
श्रीभगवानुवाच । मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदं रूपं परं दर्शितमात्मयोगात् । तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यं यन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम् ॥४७॥
śrībhagavānuvāca । mayā prasannena tavārjunedaṁ rūpaṁ paraṁ darśitamātmayogāt । tejomayaṁ viśvamanantamādyaṁ yanme tvadanyena na dṛṣṭapūrvam ॥
न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानैर्-न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैह् । एवंरूपः शक्य अहं नृलोके द्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर ॥४८॥
na vedayajñādhyayanairna dānair-na ca kriyābhirna tapobhirugraih । evaṁrūpaḥ śakya ahaṁ nṛloke draṣṭuṁ tvadanyena kurupravīra ॥
मा ते व्यथा मा च विमूढभावो दृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम् । व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वं तदेव मे रूपमिदं प्रपश्य ॥४९॥
mā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo dṛṣṭvā rūpaṁ ghoramīdṛṅmamedam । vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṁ tadeva me rūpamidaṁ prapaśya ॥
सञ्जय उवाच । इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वा स्वकं रूपं दर्शयामास भूयः । आश्वासयामास च भीतमेनं भूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा ॥५०॥
sañjaya uvāca । ityarjunaṁ vāsudevastathoktvā svakaṁ rūpaṁ darśayāmāsa bhūyaḥ । āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṁ bhūtvā punaḥ saumyavapurmahātmā ॥
अर्जुन उवाच । दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन । इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः ॥५१॥
arjuna uvāca । dṛṣṭvedaṁ mānuṣaṁ rūpaṁ tava saumyaṁ janārdana । idānīmasmi saṁvṛttaḥ sacetāḥ prakṛtiṁ gataḥ ॥
श्रीभगवानुवाच । सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम । देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः ॥५२॥
śrībhagavānuvāca । sudurdarśamidaṁ rūpaṁ dṛṣṭavānasi yanmama । devā apyasya rūpasya nityaṁ darśanakāṅkṣiṇaḥ ॥
नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया । शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा ॥५३॥
nāhaṁ vedairna tapasā na dānena na cejyayā । śakya evaṁvidho draṣṭuṁ dṛṣṭavānasi māṁ yathā ॥
भक्त्या त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधो ̍ र्जुन । ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तप ॥५४॥
bhaktyā tvananyayā śakya ahamevaṁvidho ̍ rjuna । jñātuṁ draṣṭuṁ ca tattvena praveṣṭuṁ ca parantapa ॥
मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः । निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव ॥५५॥
matkarmakṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅgavarjitaḥ । nirvairaḥ sarvabhūteṣu yaḥ sa māmeti pāṇḍava ॥
ओम् तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे विश्वरूपदर्शनयोगो नामैकादशो ̍ ध्यायः
om tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṁ yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṁvāde viśvarūpadarśanayogo nāmaikādaśo ̍ dhyāyaḥ